Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Čo povedať mame aby sa nebála smrti

Mám chorú maminu na rakovinu. Už tu nebude dlho. Najhoršie je, že jej doktorka povedala tvrdo do očí, že do polroka umrie. Nedokážem mame ani do očí pozrieť keď to už vie. Poraďte mi, prosím, čo jej mám povedať aby sa nebála smrti a toho čo má prísť. Ja sa bojím strašne a to smrť čaká ju, tak potom ako sa musí cítiť ona? Silno ma drží za ruku a plače, prečo ona?... Prosím, čo mám urobiť?

Odpoveď:

Mrzí ma, že Vaša mamička bola informovaná spôsobom, ktorý jej skôr ublížil. Ak si túto informáciu od lekárky nepýtala nerozumiem celkom načo bola dobrá takáto predpoveď. Áno, pacient by mal byť informovaný o svojom zdravotnom stave, ale citlivo a primerane jeho psychickému stavu. Sú pacienti, ktorí vedieť chcú a ktorým takáto informácia slúži k tomu, aby si dali do poriadku svoje nedokončené záležitosti, možno aj naplnili niečo z toho, po čom túžili, ale v každodennom zhone života to nenaplnili. Ale sú pacienti, ktorých takáto informácia úplne zloží a nedokážu potom myslieť na nič iné, len odrátavajú dni, ktoré im ešte zostávajú a strach z blížiaceho sa konca ich úplne paralyzuje. Navyše, nie zriedka sa stane, že sa tieto predpovede nenaplnia a pacienti žijú podstatne dlhšie, alebo naopak, aj kratšie...

To čo môžete pre Vašu mamičku teraz urobiť nie je ani tak o tom, ako jej pomôcť aby sa nebála smrti. To, že z nej má strach je prirodzené - veď nevie čo ju čaká, na čo sa pripraviť a ako to zvládnuť... To čo pre ňu môžete urobiť je nenechať ju báť sa samu. Dovoliť jej hovoriť o tom ako sa cíti, o tom, čo by jej strach pomohlo aspoň trocha zmierniť - niekedy sú to aj CITLIVO A ROZUMNE podané informácie od lekára o tom ako sa bude pravdepodobne situácia vyvíjať, spolu s plánom ako ju budú SPOLU zvládať. Pacient by sa nemal cítiť v takejto situácii sám, vydaný napospas smrti. Vždy vie pre neho lekár veľa urobiť, aj keď nedokáže jeho život zachrániť, ale môže mu uľahčiť posledné obdobie života a snažiť sa o čo najlepšiu jeho kvalitu (zmierňovanie bolesti či iných nepríjemných symptómov). A rovnako aj rodina chorého: Vy, môžete pre mamu veľmi veľa urobiť. Už to, že ste pri nej a držíte ju za ruku. Už to, že s ňou zdieľate jej bezmocnosť a strach z toho čo príde, že ju v tých pocitoch nenechávate samu. Viete, sú situácie, na ktoré nemáme tie správne slová ktoré by zmierňovali utrpenie, ale čo vždy pomáha je, keď sa človek s fyzickou či psychickou bolesťou a strachmi necíti opustený.

Mamičkine "prečo" je vyjadrením jej zúfalstva, ona vie, že Vy tiež nepoznáte odpoveď a nepozná ju zrejme nikto... Vyjadruje Vám tým ako sa cíti a ak ste v tom pri nej a dovolíte jej vyjadriť to, to pre ňu znamená veľmi veľa. Uistite ju, že v tom všetkom budete pri nej stále, že to SPOLU zvládnete. Pokiaľ to ustojíte, dovoľte jej hovoriť o tom čoho sa bojí a ak to budú aj otázky medicínskeho charakteru, delegujte ich na jej lekárku aby jej dala odpovede.

Toto všetko pre Vašu mamu môžete urobiť. Možno sa Vám to zdá málo... lebo málo je všetko to, čo ju nedokáže zachrániť. Ale verte, že pre chorého to, že nie je s tým čo prežíva celkom sám, znamená veľmi veľa. A aj sa mamičky pýtajte ČO EŠTE pre ňu môžete urobiť - možno aj ona sama Vám povie, čo by jej pomohlo. Ale verte mi, že tichá prítomnosť a priestor na spoločné zdieľanie toho čo sa deje, aj strachu, aj bezmocnosti, aj smútku... je najviac.

Držím Vám palce, aby ste to spolu zvládli a keby ste potrebovali, pokojne napíšte znova.

Poďakovanie – čo povedať mame aby sa nebála smrti.

Ani neviete ako ste mi pomohli. Vaše slová mi dávajú zmysel a aj ja začínam chápať tejto situácii. Veľmi sa mi uľavilo, keďže v okolí počúvam len názory, s ktorými sa nechcem zmieriť, typu taký je život... to prebolí... a podobne. Teraz prvýkrát som mala pocit, že to niekto skutočne zdieľa so mnou a rozumie tomu. Toľko doktorov sme vyskúšali, kiež by bol medzi nimi aspoň jeden s takýmto prístupom k mame. Ďalšia vec na ktorú som pri čítaní Vášho mailu prišla je, že zrejme sama vyhľadám psychologickú ambulanciu. Urobím všetko, čo ste mi poradili.

Zo srdca Vám ďakujem, že ste mi takýmto úžasným spôsobom pomohli rozumieť situácii.

Ďakujem...je málo.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!