Téma mesiaca
KontaktChyby/zlozvyky v našom myslení a ako sa im vyhnúť
Veľakrát sa stáva, že si v sebe vytvoríme myšlienky či vieru v niečo tak silnú, že ak potom niečo nejde podľa našich predstáv, môže to byť veľmi stresujúce a spätne to negatívne ovplyvňuje naše vnímanie situácie či vzťahy s okolím.
Aké chyby robíme v našom myslení najčastejšie?
Psychológovia identifikovali 15 takýchto chýb v našom myslení – spomeniem tie najčastejšie z nich. Dobrou správou je, že sa dá naučiť vyhnúť im, alebo ich zmierniť. Pretože aj keď sa niekedy situácia, v ktorej sme, nedá zmeniť (ak sa o to usilujeme veľmi kŕčovito, môže to viesť k ešte väčšiemu stresu), to ako ju vnímame a reagujeme na ňu je v našich rukách...
a) Myšlienky typu „všetko alebo nič“
Vnímame situácie, vzťahy len v extrémnych polohách. Buď je všetko dobré a úžasné, alebo naopak, úplne zlé. Vidíme veci čierno-biele, a nevšimneme si, že existujú aj iné odtiene.
b) Označovanie
Nazveme alebo označíme seba/niekoho iného na základe jednej negatívnej vlastnosti či skúsenosti. Napríklad: Nepodarilo sa mi niečo v práci, to znamená, že som neschopný.
c) Zameranosť len na negatívne veci
Namiesto toho, aby sme vnímali veci z širšej perspektívy, sústredíme sa len na to negatívne. Napríklad: Rodičia vždy spôsobujú len problémy...V mojej práci sa nikdy nič nedarí.
d) Znehodnocovanie pozitívneho
Keď sa nám niečo v živote podarí, alebo sa stane niečo pozitívne, znehodnotíme to, zdegradujeme na bezvýznamnú udalosť. Alebo ak nás niekto pochváli, vyhodnotíme to tak, že to určite nemyslel až tak vážne, alebo že nás nepozdá dobre.
e) Čítanie mysle toho druhého
Aj keď nám druhí nič zlé a negatívne nepovedia, sami si iracionálne odvodíme čo si myslia – napr. na základe výrazu tváre, správania a pod. Neoveríme si pritom, či to je skutočne tak a trápime sa pre to. Napríklad: Môj sused ma nepozdravil, pritom ma určite videl. Je jasné, že ma ignoruje. Čo som mu spravila?
f) Predpovedanie budúcnosti
Predpovedáme/predpokladáme tie najhoršie scenáre do budúcnosti, bez toho aby sme na to mali opodstatnený, racionálny dôvod. Napríklad: Ak sa nepostarám o to...alebo ak nespravím to, skončí to veľmi zle.
g) Zveličovanie
Z menšieho problému si urobíme v hlave neprekonateľný problém... Napr.: Ak teraz odíde, bude to koniec sveta. Ak v tomto konkurze neuspejem, je to koniec mojej profesionálnej kariéry.
h) Emocionálne zdôvodňovanie
Zhodnocujeme situáciu podľa toho ako sa cítime, nie podľa toho, ako to skutočne je. Napríklad: Som nahnevaná, to znamená, že sa ku mne správali veľmi zle.
i) Obviňovanie
Obviňujeme ostatných a nepriznáme si svoj podiel zodpovednosti. Napríklad: Je to chyba šéfa, že nám dal tak veľa práce a nestihli sme ju urobiť. Ale nezamyslíme sa nad tým, či sme s ním otvorene vopred hovorili o tom, že to je veľa... Alebo nevnímame, že sa nám takéto situácie opakujú, čo hovorí niečo o nás, nie o tom druhom.
j) Zovšeobecňovanie
Predpovedáme čo ako dopadne na základe jednej alebo pár nepodarených udalostí. Napríklad: Nemá žiadny zmysel snažiť sa. Keď liečba prvý raz nezabrala, nezaberie ani teraz.
k) Zosobňovanie
Neférovo sa obviňujeme za niečo, za čo nie sme zodpovední len my sami....Napríklad: Niečo sa nepodarí v práci, deti majú horšie výsledky v škole...je to všetko len moja chyba.
l) Náročnosť
Nereálne očakávania k sebe a/alebo k iným a málo rešpektu k vlastným hraniciam. Používame väčšinou slovíčka „musím“, „musia“, „mal by som“ a pod. Napríklad: Musím to všetko zvládnuť, aj keď už nemám síl... Nikdy sa nesmiem pohádať s rodinou.
m) Nemôžem to zvládnuť
Už dopredu povieme, že to nezvládneme (čím zmenšíme šancu, že to naozaj zvládneme). Napríklad: Neznesiem, nedokážem, nezvládnem ísť do nemocnice na vyšetrenie...
Čo s tým môžeme urobiť
Každý z nás niekedy použije jeden alebo viac z týchto druhov myslenia - či už v každodennom živote, alebo v extrémnejších situáciách. Veľakrát si ani však neuvedomujeme. A pritom, takéto myšlienky/hodnotenia nás môžu zbytočne vystresovať, neprinášajú nič pozitívne a môžu zhoršiť výsledok toho o čo usilujeme.
Prvý dôležitý krok k tomu aby sme to mohli zmeniť/zmierniť je, že si dokážeme uvedomiť a pripustiť takéto chyby vo svojom myslení (zvlášť významné je to v prípade, že ich opakujete často, alebo sa objavujú viaceré z nich).
Jeden zo spôsobov, ktorý Vám k tomu môže pomôcť je, ak si pripravíte tabuľku, do ktorej si:
- zaznačíte ktoré z uvedených chýb v myslení používate (spolu s konkrétnymi situáciami)
- pokúsite sa odhaliť v čom môže byť váš úsudok/myšlienkový pochod nesprávny
- navrhnete čím ho nahradiť
Chyba v myslení - Váš príklad | Návrh ako to zmeniť |
a) Všetko alebo nič b) Označovanie c) Sústredenie sa len na negatívne veci d) Znehodnocovanie pozitívneho e) Čítanie mysle f) Predpovedanie budúcnosti g) Zveličovanie h) Emocionálne zdôvodňovanie i) Obviňovanie j) Zovšeobecňovanie k) Zosobňovanie l) Náročnosť m) Nemôžem to zvládnuť Iné: |
Tabuľku si odložte. Po nejakom čase sa k nej môžete vrátiť a overiť si, či sa Vám niečo z toho čo ste chceli zmeniť podarilo - resp. čo áno a čo nie. Tiež si všímajte v akých situáciách/s akými ľuďmi sa vám to nedarí a skúste vymyslieť inú cestu ako to zmeniť.
Verím, že Vám tento článok, spolu s možnosťou napísať mi ak by ste mali v tomto smere akýkoľvek problém na zdenkajankovska@hotmail.co.uk, bude oporou v tom, ako niečo zmeniť a vyhnúť sa myšlienkam, ktoré, nás negatívne ovplyvňujú.
Budúci mesiac Vám prinesiem zopár konkrétnych rád, ako takéto myslenie zmeniť. Budete si to potom môcť porovnať s tým, čo ste si už sami pripravili a vybrať si to, čo budete cítiť, že je pre Vás najúčinnejšie.
Držím Vám palce! Zdenka
Referencie: Palmer, S. & Cooper, C. (2010). How to deal with stress, 2. Edícia, Londýn: Kogan Pag
