Poradňa onkopsychológa

Choroba ho zmenila

Môj manžel sa lieči 2 mesiace s diagnózou karcinóm hrubého čreva. Jeho ochorenie bolo zistené v pomerne neskorom štádiu, k lekárovi išiel až keď bol veľmi slabý, pretože krvácal z konečníka . Dlho nikomu nič nepovedal, vraj si myslel, že sú to hemoroidy a prejde to. To čo ma však trápi najviac je, že odkedy ochorel veľmi sa zmenil. Hoci mu je skutočne zle len pár dní po liečbe, odmieta kamkoľvek chodiť, na prácu, ktorá ho predtým bavila, sa ani nespýta, keby mu nevolali kamaráti, on sa im ani neozve. Keď prídu, poteší sa a na chvíľu ožije, ale po hodinke už sa berie do postele. Neviem ako ho znova prebudiť k záujmu o život, takýto apatický nikdy nebol, je skôr akčný typ, športovec, o to viac ma táto jeho zmena správania znepokojuje. Nina

Odpoveď:

Obdobie diagnostikovania ochorenia a začiatku liečby bývajú veľmi náročné a vezmú pacientovi veľa fyzických aj psychických síl. Váš manžel bol navyše vyčerpaný v dôsledku straty krvi a postupujúceho ochorenia ešte predtým, ako liečba začala. Ak sa k tomu pridá záťaž z chemoterapie a záťaž zo všetkých tých zmien na psychiku pacienta, dôsledkom môže byť dlhodobejšia vyčerpanosť, ktorá na prvý pohľad môže pôsobiť ako apatia. Ale pri fyzickej slabosti je ťažké byť akčný... Manžel sa teda potrebuje zotaviť po fyzickej stránke a to, že nemá potrebu chodiť medzi ľudí môže byť o tom, že potrebuje svoj zdravotný problém spracovať najskôr v sebe, až potom bude pripravený fungovať aj v tejto oblasti aktívnejšie. Chápem, že keďže bol predtým živý a spoločenský je to pre Vás veľká zmena a máte o neho obavy. Ale dva mesiace naozaj nie sú pridlhá doba na to, aby telo a psychika spracovali takúto záťaž. Pýtate sa ako manžela znova prebudiť k životu – celkom malými, krátkymi aktivitami ktoré má rád. Vyhnite sa tiež tomu, aby ste mu napr. jedlo nosili do postele, alebo aby bol zatvorený v svojej izbe - snažte sa, aby bol súčasťou rodinného diania. Bolo by super, keby kamaráti chodili ďalej, poďakujte sa im za ich záujem a vysvetlite, že manžel je rád keď prídu, len sa ešte ľahko unaví. Je fajn dávať primerané podnety, nenechať manžela celkom v izolácii, na druhej strane, nie sme v jeho koži a teda nevieme ako sa skutočne cíti, preto tlačiť ho do aktivít by mohlo byť viac na škodu ako prospech. Pýtajte sa manžela čo mu teraz najviac pomáha a snažte sa mu to poskytnúť.

Buďte trpezlivá, ak má manžel v základe povahy aktívnosť a životaschopnosť, verím, že po ukončení liečby a zastabilizovaní ochorenia sa aj jeho psychický stav upraví. Ale samozrejme, treba ďalej vývin jeho stavu sledovať a snažiť sa rozlíšiť, či je v popredí ešte stále fyzické vyčerpanie a apatia je jeho dôsledkom, alebo či je to naopak a aj po zlepšení jeho fyzického stavu bude apatia pretrvávať. Konzultujte túto situáciu určite aj s manželovým lekárom, aby ste nič nezanedbali, niekedy sa totiž depresia prejavuje najmä na telesnej úrovni (aj ako vyčerpanosť a únava,), preto môže byť popri pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach iného pôvodu zostať nediagnostikovaná a neliečená .

Prečo negoogliť na vlastnú päsť »

Len si nič negúglite - tak niekedy znie rada lekára pacientovi pri odchode z ambulancie. Bez ohľadu na to, ako dobre mienená rada ...

viac »

Pri zvládaní ochorenia a liečby sa akýkoľvek kvalitný zdroj pomoci ráta. V tejto rubrike Vám prinášame tipy na zaujímavé knihy, články, blogy, ako aj odporúčania a inšpirácie od spolupacientov či tých, ktorí sú v tejto oblasti aktívni a nápomocní.

Odporúčania a inšpirácie »

Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je vhodnéviac »

Mama (83 rokov) sa lieči s onkologickým ochorenímviac »

Môjmu manželovi nedávno diagnostikovali rakovinuviac »

Otázky a odpovede »