X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

1. Diagnóza: Rakovina prsníka

1.1 Štádiá ochorenia
1.2 Prvá reakcia pri oznámení diagnózy: ŠOK

2. Liečba rakoviny prsníka

2.1 Chirurgická liečba
2.2 Dôsledky mastektómie
2.3 Chemoterapia
2.4 Rádioterapia
2.5 Hormonálna liečba
2.6 Cielená biologická terapia – monoklonálne protilátky
2.7 Alternatívna liečba
2.8 Komunikácia s lekárom

3. Život počas liečby rakoviny prsníka

3.1 Kedy sa vrátiť do práce
3.2 Cvičenie
3.3 Strava

4. Psychické ťažkosti spojené s ochorením a liečbou

5. Ochorenie a partnerský vzťah

5.1 Starostlivosť o chorú partnerku počas liečby
5.2 Sex a sexualita
5.3 Pôsobenie liečby na funkciu pohlavných orgánov

6. Remisia, ale...

7. Keď sa ochorenie vráti

8. Prevencia pre príbuzných

9. Poradňa psychológa

RAKOVINA PRSNÍKA

Mnohé pocity či obavy, ktoré vobdobí diagnostikovania ochorenia aliečby prežívate, ale aj otázky, ktoré vás trápia, prežíva väčšina onkologických pacientov: aká náročná bude liečba, ako ju zvládnete, či vám prinesie vyliečenie aaký bude život po nej...

Keď človek ochorie na rakovinu, liečba sa sústredí na telesné prejavy choroby. Lenže ochorenie zasiahne aj iné časti vášho bytia. Reaguje na neho vaša psychika, zasiahne vaše vzťahy - od vzťahu ksebe samému, cez vzťahy vrodine až po vzťahy vpráci aspriateľmi – a pravdepodobne na čas zmení spôsob vášho života.

Váš psychický stav ovplyvní priebeh liečby a celkovú kvalitu vášho života s chorobou. Udržať si dobrú psychickú kondíciu vám pomôže najmä informovanosť (aby ste sa mohli na to, čo vás čaká, pripraviť), kvalitná spolupráca sonkológom apodpora vašich najbližších.

Každé onkologické ochorenie má však aj svoje špecifiká. Preto sa psychickým aspektom prežívania rakoviny prsníka budeme venovať vtomto kontexte.

1. Diagnóza: Rakovina prsníka

Rakovina prsníka (karcinóm prsníka) je najčastejším zhubným ochorením užien na Slovensku. Ročnepribudne okolo 2000 novo diagnostikovaných prípadov. Je však zároveň jedným z najliečiteľnejších druhov onkologického ochorenia, najmä pokiaľ je diagnostikovaná včas (až 90% prípadov).

Rakovina prsníka (karcinóm prsníka) vzniká nekontrolovateľným množením nádorových buniek vtkanive prsníka. Presné príčiny vzniku ochorenia nie sú zatiaľ známe alebo je ich pôsobenie nejasné. Mnohé ženy, ktoré ochorejú na rakovinu prsníka, sa pýtajú: „Prečo práve ja? Čo som urobila nesprávne?“

Ochorieť na rakovinu prsníka nie je otázkou viny alebo nesprávneho konania, hoci niektoré faktory riziko nebezpečenstva vzniku rakoviny prsníka zvyšujú. Sú to:

  • Predčasná menštruácia, t.j. pred 11. rokom života
  • Oneskorená menopauza, t.j. po 55. roku života
  • Nerodenie
  • Nekojenie
  • Prvé tehotenstvo po 30. roku života
  • Rakovina prsníka uprvostupňového príbuzného(matka, otec, sestra)
  • Nezdravý životný štýl (najmä nadváha avysoká hladina stresu)

To ale neznamená, že každá žena, u ktorej sa zjaví jeden alebo viac rizikových faktorov, musí bezpodmienečne ochorieť. Aneplatí to ani naopak, teda že žena, ktorá nemá žiaden zrizikových faktorov, neochorie.

Na rakovinu prsníka môžu ochorieť aj muži (približne 1% znovo diagnostikovaných prípadov, teda približne 20 mužov ročne).

Podľa typu nádoru môžeme rakovinu prsníka rozdeliť na karcinómy „in situ“ (zhubné bujnenie epitelu vývodov mliečnej žľazy, ktorý neinfiltruje okolité štruktúry) ainvazívne karcinómy (duktálny, lobulárny aďalšie), pri ktorých rakovinové bunky zväčša napádajú už aj okolité zdravé tkanivá.

1.1 Štádiá ochorenia

Čím skôr sa zachytí ochorenie, tým vyššia je nádej na úplné vyliečenie. Preto je veľmi dôležitá prevencia formou samovyšetrovania a pravidelných kontrol u lekára. Nielen vtedy, keď už sa objavia nejaké varovné signály (zmena tvaru prsníka, výtok či vťahovanie bradavky, opuch, sčervenanie a iné), ale od 18. roku života by to mala byť pravidelná súčasť starostlivosti o zdravie.

Podľa veľkosti nádoru a miesta jeho výskytu sa určuje štádium nálezu (od 0-IV):

0-té štádium označuje nádor „in situ“,kedy sa rakovinové bunky nachádzajú len vo výstelke mliečnej žľazy alebo mliekovodu.

I – IV štádium označuje tzv. invazívny nádor, ktorý môže narastať v samotnom mieste nálezu a utláčať okolité tkanivá, alebo už postihuje aj lymfatické uzliny, prípadne sa šíri krvou do vzdialených orgánov (pľúca, pečeň, kosti, mozog). Vtedy hovoríme o generalizácii ochorenia alebo štádiu metastáz.

Štádiá nádoru spolu surčením stupňa jeho agresivity (grading I – III) rozhodnú o tom, aký typ liečby sa zvolí*.

Zanedbávanie pravidelných preventívnych prehliadok, samovyšetrenia prsníkov či vyhýbanie sa vyšetreniu v prípade, že pacientka tuší, že niečo nie je v poriadku a obáva sa výsledku, môžu viesť k diagnostikovaniu ochorenia v už pokročilom štádiu. Ak ste sa našli v niektorej z týchto situácií a trápia vás pocity viny, že ste si znížili šancu na vyliečenie, dôležité je uvedomiť si, že minulosť už „neopravíte“ a pocity hnevu či výčitky svedomia voči sebe samej vám uberajú energiu, ktorú potrebujete na liečbu, pridávajú stres a sťažujú celkovú adaptáciu na liečbu.

1.2 Prvá reakcia pri oznámení diagnózy: ŠOK

Bezprostredne po oznámení diagnózy sa môže vo vás striedať vír emócií, nedokážete vnímať žiadne informácie, sústrediť sa, cítite sa úplne paralyzovaná až dezorientovaná. A podobné pocity často prežívajú aj vaši najbližší. Tieto pocity môžu trvať niekoľko minút či hodín, ale aj pretrvávať niekoľko dní. Je to individuálne. Väčšinou však, akonáhle budete mať pokope všetky výsledky a bude stanovená stratégia liečby, časť vašej úzkosti opadne. Začiatok liečby prinesie nádej, že chorobu zdoláte. Je pochopiteľné, ak na začiatku v období po diagnostikovaní ochorenia nedokážete vnímať záplavu nových informácií. Ale neskôr, keď z vás opadne prvý stres, mali by ste si informácie o vašej chorobe a o tom, čo vás čaká, aspoň čiastočne doplniť, aby ste sa na to mohli pripraviť.

ČO VÁM POMÔŽE V TOMTO OBDOBÍ

RADY PRE PACIENTKY:

Je prirodzené, ak sa cítite smutná a zúfalá. Je normálne, ak prežívate zlosť, či pocity krivdy. To, že si tieto pocity pripustíte, vašu chorobu nezhorší. Naopak, práve potláčanie negatívnych emócií by sa na vašom zdraví mohlo podpísať. Nájdite si spôsob, ako dať zo seba von to, čo cítite. Môžete sa zo svojich pocitov a obáv vypísať, vyrozprávať sa, vyplakať... čokoľvek, čo vám prinesie úľavu.

  • Hľaďte do budúcnosti, nevracajte sa stále k minulosti – čím ste si chorobu spôsobili, čo ste mali robiť inak... Je „TU a TERAZ“ – to, čo môžete pre seba urobiť, aby ste toto obdobie zvládli čo najlepšie.
  • Neuzatvárajte sa pred svetom, izolácia vám neprospeje.
  • Hovorte s najbližšími o tom, čo potrebujete, čo vám pomôže. Problém nastáva, ak nepoviete, čo potrebujete a okolie sa nespýta.
  • Máte právo povedať, ak sa vám o niečom nechce hovoriť.

RADY PRE PARTNERA A NAJBLIŽŠÍCH

Aj pre vás je toto obdobie veľmi náročné. Okrem toho, že musíte zvládnuť svoje vlastné emócie, musíte v sebe nájsť silu, aby ste svoju partnerku/manželku podporili. Chcete jej pomôcť, ale možno neviete ako. Z obavy, aby ste ju nezranili tým, že poviete niečo nevhodné, sa možno téme choroby radšej vyhýbate...

Aj keď nemôžete vyriešiť podstatu problému vašej ženy, môžete jej pomôcť ustáť ho. Neexistuje univerzálny spôsob AKO to urobiť. To, čo sa ale vždy osvedčuje, je:

  • Byť nablízku. Veľmi dôležitý je pocit, že žena v tom všetkom nie je sama. Vety ako „Ideme na vyšetrenie... čakáme na výsledky...“ a pod. dávajú pocit, že ste v tom s ňou. A ten pocit je veľmi dôležitý.
  • Nechať ženu vyjadriť, čo cíti. Nevyvracajte jej pocity.
  • Trpezlivo počúvať. Nepomáha zľahčovanie situácie, oveľa viac sa osvedčuje dať najavo, že jej pocity/obavy vnímate a ste v nich pri nej.
  • Pýtať sa, čo od vás potrebuje (a nepredpokladať, že to viete. Môžete sa mýliť.)

Ak sa vám podarí aspoň sčasti naplniť tieto odporúčania, výrazne tým zvýšite šancu, že vašej žene budete v chorobe oporou.

Tieto odporúčania platia pre všetky obdobia života s chorobou, pretože každé z nich je pre vašu ženu náročné a potrebuje v nich vašu pomoc.

2. Liečba rakoviny prsníka

Hoci vo všeobecnosti platí, že čím je ochorenie pokročilejšie, tým bude jeho liečba náročnejšia a a šanca na úplné vyliečenie nižšia, nezabúdajte, že:

  • Úspešnosť liečby ovplyvňuje mnoho faktorov, nielen typ a rozsah ochorenia.
  • Štatistiky nehovoria konkrétne o vás a nie vždy zahŕňajú najnovšie poznatky a metódy liečby.
  • Liečby nádorových ochorení, ktoré sa každým rokom posúvajú vpred.

Stanovenie typu liečby vždy závisí od viacerých faktorov a váš plán liečby je zostavený špeciálne pre vás. Preto sa môže stať, že stretnete pacienta s rovnakou diagnózou a jeho liečba bude odlišná od vašej.

Po stanovení diagnózy (ktorá bude presne zistená až nejaký čas po operácii, pretože počas nej sa nález posiela na histológiu), navrhne onkológ liečbu. Možno budete chcieť vedieť o nej všetko a možno by ste najradšej nevedeli nič. Je to veľmi individuálne a záleží to aj od vášho momentálneho psychického rozpoloženia.

Od lekára potrebujete základné informácie:

  • Aká liečba ma čaká?
  • Koľko sa budem liečiť?
  • Čo môžem počas liečby očakávať?
  • Na čo sa mám pripraviť?
  • Ako môžem dobrému priebehu liečby napomôcť?
  • Čím mu môžem naopak uškodiť?

Internet je skvelý zdroj informácií, ale nie vždy sú spoľahlivé. Overte si dôležité informácie na viacerých miestach, ideálne aj u vášho lekára.

2.1 Chirurgická liečba

Chirurgická liečba je najbežnejšou liečbou karcinómu prsníka. Je to lokálna liečba. To znamená, že odstraňuje nádor priamo v prsníku. Niektoré pacientky užívajú pred operáciou chemoterapiu alebo hormonálnu terapiu, aby sa nádor zmenšil a zvýšili sa šance na jeho úspešné vyoperovanie.

Podľa typu a rozsahu nálezu sa pristúpi buď k segmentotómii (alebo tzv. parciálnej mastektómii), kedy je odstránený nádor z prsníka spolu s vrstvou zdravého tkaniva v okolí, pri zachovaní prsníka. Niekedy je nutné vykonať mastektómiu, teda odstrániť celý prsník, vo väčšine prípadov spolu s lymfatickými uzlinami v podpazuší.

Obáv, ktoré môžete prežívať pred chirurgickou liečbou, je viacero: strach z anestézie a obava, či sa preberiete, obavy zo samotného zákroku a z toho, čo prinesú výsledky, strach z bolesti a mnohé ďalšie.

ČO VÁM POMÔŽE ZNÍŽIT ÚZKOSŤ PRED OPERÁCIOU

  • Možnosť hovoriť s anesteziológom, s chirurgom a so zdravotníckym personálom, ktorý sa pred, počas a po operácii bude o vás starať.
  • Základné informácie o zákroku (koľko asi bude trvať, kedy a kde sa prebudíte, ako sa budete bezprostredne po zákroku cítiť, atď.).
  • Pokiaľ o sebe viete, že stresové situácie zvládate ťažšie, prípadne ak máte predchádzajúcu negatívnu skúsenosť s chirurgickým zákrokom (či už osobnú, alebo niekoho blízkeho), hovorte o tom so svojim lekárom. Môže vám naordinovať lieky na zníženie úzkosti, aby ste sa niekoľko dní pred operáciou zbytočne nestresovali.

ČO VÁM POMÔŽE ZNÍŽIT ÚZKOSŤ PO OPERÁCII

  • Hovorte s lekárom o tom, aké činnosti robiť nemôžete (napr. nedvíhať nič ťažké, nenosiť nákupy...) a čo vám naopak v zotavení sa po operácii prospeje (cvičenie, prechádzka a pod.).
  • Správnu mieru aktivity sa učte rozpoznať na základe signálov vášho tela.

2.2 Dôsledky mastektómie

Strata prsníka nie je len fyzická záležitosť. Prináša množstvo pocitov, ktoré nie je ľahké spracovať.

Sú to najmä pocity narušenia integrity tela, straty ženskosti a fyzickej príťažlivosti. Vedú k zníženému sebavedomiu, obáv z nadväzovania nových vzťahov a môžu prerásť do depresie. Objavujú sa u všetkých vekových kategórií,

Ťažšie sa so stratou prsníka vyrovnávajú mladé ženy, najmä slobodné a bez partnera. Nie je to však pravidlom. Intenzita a rozsah problémov, ktoré mastektómia prinesie, závisia od vašej osobnosti, veku a od podpory, ktorú v partnerovi a najbližšom okolí máte.

Niekedy môže fyzická rekonvalescencia prebehnúť ľahšie ako psychická. Zvyčajne je to obdobie jedného roka, kým žena svoje nové zmenené telo prijme, sú však ženy, ktorým to trvá aj dva roky a aj také, ktoré sa so stratou prsníka vyrovnať samé nedokážu.

ČO S TÝM

  • Prirodzené je smútenie za stratenou časťou tela, potrebujete čas, aby ste sa s týmto zásahom vyrovnali.
  • Nepotláčajte svoje pocity, nechajte ich vyjsť na povrch.
  • Informujte sa o možnostiach prsnej náhrady.

Prsná náhrada a prsná rekonštrukcia

Prsná náhrada vám tiež môže pomôcť vyrovnať sa so stratou prsníka. Môžete si zvoliť:

Epitéza – silikónom naplnený vankúšik, ktorý sa zasúva do špeciálnej podprsenky. Je to riešenie pre ženy, pre ktoré strata prsníka nie je až taká traumatizujúca, alebo ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu podstúpiť ďalšiu operáciu (problémy so srdcom, dýchaním a pod.).

V súčasnosti je možné vybrať si z rôznych druhy epitéz, podľa účelu, na ktorý ich chcete použiť (napríklad na športovanie a pod.). Nosenie epitézy má svoje obmedzenia, s ktorými treba rátať, ale dá s nimi naučiť plnohodnotne žiť. Najlepšie vám poradia pacientky, ktoré majú s jej nosením dlhodobú skúsenosť.

Rekonštrukcia prsníka – operácia, pri ktorej sa vytvorí nový prsník (ako vyzerá prsník pred a po rekonštrukcii si môžete pozrieť napríklad v googli ak zadáte „breast reconstruction before-and-after“).

Pre mnohé ženy je plastická operácia spôsob, ako získať späť svoje sebavedomie. Dôležité je správne načasovanie – napríklad pri pokročilom štádiu ochorenia, kedy je vyššie riziko návratu ochorenia, je najskôr potrebné ukončiť kompletnú liečbu a zotaviť sa po nej (aj rok), kým sa pristúpi k rekonštrukcii prsníka.

Samozrejme, ani rekonštrukcia prsníka nie je dokonalým riešením. Po operácii môžete mať z prsníka „cudzí pocit“ a pravdepodobne bude trvať nejaký čas, kým si na neho zvyknete. Je tu tiež riziko, že nový prsník nebudete cítiť ako ten druhý, „normálny“. Súvisí to najmä s tým, že pri mastektómii sú prerušené nervové zakončenia.

Váš lekár, partner, priateľky vám môžu povedať svoj názor, rozhodnúť sa však musíte sama. Nerozhodujte sa hneď, dajte si čas na zotavenie a upokojenie prvotných emócií po operácii.

2.3 Chemoterapia

Chemoterapia je liečba cytostatikami, ktoré vstupujú do krvného obehua likvidujú rakovinové bunky v tele. Cieľom tejto doplňujúcej (adjuvantnej) chemoterapie po operácii je zabrániť vzniku druhotných nádorov (metastáz). Je to systémová liečba, to znamená, že zasahuje všetky bunky v tele, aj tie zdravé - najmä rýchlo rastúce bunky kostnej drene, tráviaceho systému a korienkov vlasov. To spôsobuje nežiaduce účinky chemoterapie – spomenieme tie najnepríjemnejšie z nich a poradíme vám, ako ich môžete zmierniť.

Zvracanie a nevoľnosť

Sú jedným z najčastejších vedľajších účinkov chemoterapie, súvisiace s liečbou, ktorú dostávate. Je to spôsobené tým, že cytostatiká zasahujú aj bunky vystielajúce tráviaci trakt, preto môže chemoterapia spôsobiť zhoršenie chuti do jedla, nevoľnosť a vracanie, hnačku alebo povlaky úst a pier.

Nevoľnosť a zvracanie môžu byť vystupňované aj tým, že sa vám počas liečby môžu zostriť zmysly (čuch, chuť, sluch), čím sa zvýši vaša citlivosť na pachy a vône. Nevoľnosť a zvracanie sa často objavujú až deň, alebo niekoľko dní po liečbe.

Tento problém môžu zmierniť lieky proti zvracaniu. Pokiaľ vám býva pri liečbe nevoľno, použite ich ešte predtým, ako sa objavia prvé príznaky nevoľnosti.

AKO SI MÔŽETE POMÔCŤ

  • Pite veľa tekutín (8-10pohárov denne, lepšie chladené nápoje)
  • Jedzte v malých množstvách viackrát denne
  • Vyhnite sa štipľavým, ťažkým, veľmi studeným alebo horúcim jedlám
  • Vyhnite sa silným vôňam/zápachom (ryby, voňavka...)
  • Snažte sa pred liečbou zjesť niečo malé

Nevoľnosť a zvracanie môže spôsobovať aj tzv. anticipačná úzkosť, teda úzkosť z očakávania liečby, ktorá spôsobí, že nevoľnosť budete pociťovať ešte predtým ako liečbu dostanete (napríklad už vo chvíli, ako vstúpite do nemocnice).

Naučte sa relaxačné a dýchacie techniky, pomôžu vám odpútať sa od nevoľnosti a znížiť napätie v tele (nájdete ich napr. na stránke www.onkopacient.sk).

Slabosť a únava

V akej miere ju budete pociťovať a ako dlho potrvá, je individuálne – závisí to od vášho celkového stavu a typu liečby. Po ukončení liečby môže ešte rôzne dlhý čas pretrvávať. Prijmite to ako fakt a zbytočne sa tým nestresujte.

AKO ZMIERNIŤ ÚNAVU

  • Snažte sa byť aktívni, koľko sa vám prirodzene žiada a tiež dostatočne oddychujte
  • Robte veci, ktoré vás bavia
  • Vyhýbajte sa stresom
  • Nechajte iných ľudí, aby vám pomohli
  • Jedzte zdravú a vyváženú stravu, nevynechávajte jedlá

Vaša reakcia na liečbu závisí od typu chemoterapie, ktorú dostávate, od vášho celkového stavu a individuálnej reakcie na liečbu. Niektoré vedľajšie účinky sa môžu objaviť deň po liečbe, niektoré po dňoch aj týždňoch (preto môže byť zotavovanie také náročné).

Strata vlasov

Pre mnohé ženy je strata vlasov jeden z najnepríjemnejších vedľajších účinkov liečby. Je to ďalšia rana - najskôr samotná diagnóza, potom operácia, pri ktorej možno stratíte prsník – jeden zo symbolov ženstva. Potom príde chemoterapia a tá vás pripraví o druhý symbol vašej ženskej identity – vlasy. Je preto prirodzené, ak túto stratu potrebujete oplakať. Vlasy vám začnú padať približne po 10-12 dňoch od prvej liečby. Potom už vypadnú veľmi rýchlo (väčšinou behom 2-3dní).

Na to, či pri vašej liečbe prídete o vlasy, a či celkom, alebo v akom rozsahu, sa spýtajte vášho lekára. Podľa toho, čo sa dozviete, sa zariaďte ďalej.

AKO SA MÔŽETE PRIPRAVIŤ NA VYPADÁVANIE VLASOV

  • Spýtajte sa vášho lekára, či vám pri liečbe, ktorú beriete, hrozí vypadávanie vlasov a v akom rozsahu.
  • Ak áno, ostrihajte sa na krátko ešte predtým, ako vám vlasy začnú vypadávať.
  • Povrch hlavy si chráňte pred slnkom a chladom aj v prípade, že vám strata vlasov neprekáža.
  • Svoje okolie (najmä deti) tiež pripravte na stratu vlasov predtým, ako o ne prídete.

Parochne – „pravá“ versus „umelá“

Oba tieto typy parochní majú svoje výhody a nevýhody.

Parochne z pravých vlasov vyzerajú prirodzene, sú však cenovo náročnejšie a ich úprava a udržiavanie vyžadujú väčšiu zručnosť.

Syntetické parochne síce nevyzerajú úplne prirodzene, ale ľahšie sa upravujú, udržiavajú a lepšie držia tvar.

Pokles červených a bielych krviniek

Ak je počet červených a bielych krviniek nízky, hrozí vám riziko infekcie. Súčasne sa znižuje počet krvných doštičiek, ktoré majú na starosti zrážanie krvi po poraneniach.

  • umývajte si často ruky mydlom
  • nedotýkajte sa rukami tváre a úst
  • vyhýbajte sa preplneným verejným miestam
  • vyhýbajte sa kontaktu s ľuďmi, ktorí sú prechladnutí alebo majú iné nákazlivé ochorenia
  • nestrihajte si nechty, použite pilník. Hoľte sa elektrickým strojčekom.
  • používajte jemnú zubnú kefku
  • pri práci v záhrade alebo so zvieratami použite rukavice

Veľmi nepríjemné môžu byť aj svrbenie, červenanie, pálenie, mravčenie dlaní a chodidiel či afty (pľuzgieriky v ústach).

Počas liečby môžete u seba zaznamenať aj problémy s koncentráciou a s pamäťou. Je to dôsledok chemoterapie a liekov, ktoré sa pri nej užívajú, ale aj stresu z toho, čím prechádzate.

Keďže zdravé, rýchlo deliace sa bunky majú vysokú schopnosť samoobnovovania,

väčšina nežiaducich účinkov je len dočasná. Treba „len“ vydržať...

2.4 Rádioterapia

Rádioterepia je tzv. lokálna liečba. To znamená, že presne vyrátaná a nacielená dávka vysoko-energetických lúčov zasahuje rakovinové bunky priamo v mieste, kde sa vyskytujú. Často sa používa ako zaisťovacia (adjuvantná) liečba a slúži na odstránenie zvyškov tumoru, ktoré nemohli byť odstránené chirurgicky. Podáva sa zväčša po prsník-zachovávajúcej operácii, ale niekedy aj po mastektómii (v závislosti od veľkosti tumoru a iných faktorov). Niektoré ženy podstupujú rádioterapiu pred operačným zákrokom s cieľom zmenšiť príliš veľký, alebo ťažko odstrániteľný nádor.

Keďže zasahuje aj zdravé bunky v okolí (ktoré sa však zväčša dokážu zotaviť), počas ožarovania sa môžu (ale nemusia) vyskytnúť nepríjemné vedľajšie účinky tzv. postradiačný syndróm. Rozsah a stupeň ťažkostí je individuálny – v závislosti od počtu a intenzity ožiarov, ale aj od vašej celkovej telesnej kondície.

Jedným z najčastejších problémov býva celková slabosť a únava. Niekedy sa môže objaviť bolestivosť v ožarovanom prsníku. K ďalším nežiaducim účinkom patrí porucha krvotvorby. Tiež sa môžu na koži dočasne vyskytnúť drobné pľuzgiere, koža svrbí a je začervenalá, rozpraskaná (podobné príznaky ako pri spálení sa na slnku).

Aj tu platí, že úzkosť môže jednak zvýšiť citlivosť na liečbu a tiež vyvolať príznaky, ktoré nie sú dôsledkom rádioterapie ale psychiky.

AKO SI MÔŽETE POMOCŤ

  • Veľa oddychujte a nestresujte sa tým, že nevládzete.
  • Oddych striedajte s aktivitou (prechádzky, kľudové aktivity... nezostávajte bez činnosti).
  • Ak ožarovanie znášate dobre, udržiavajte svoje zabehané zvyklosti (okrem stresu).
  • Nekúpte sa, ale sprchujte.
  • Na ošetrovanie pokožky používajte neparfémované kozmetické prípravky.
  • Noste voľné oblečenie, ktoré nedráždi pokožku.
  • Slnenie neprichádza do úvahy.

Všetky tieto príznaky sú dočasné a po skončení ožarovania by mali zmiznúť. Problém, ktorý môže pretrvávať dlhší čas po ukončení ožarovania, je únava. Tu platia rovnaké princípy, ktoré sme spomenuli pri únave počas a po chemoterapii.

2.5 Hormonálna liečba

Niektoré nádory prsníka potrebujú pre svoj rast hormóny. Hormonálna terapia bráni nádorovým bunkám využiť telu prirodzené hormóny, ako je estrogén a progesterón. Ak máte tento typ nádoru, váš lekár bude zvažovať hormonálnu liečbu.
Využívajú sa buď lieky, ktoré blokujú prirodzený hormón (napríklad tamoxifén, ktorý blokuje estrogén a iné lieky), alebo operačný zákrok - odstránenie vaječníkov ako zdroju estrogénu.

2.6 Cielená biologická terapia – monoklonálne protilátky

Ide o nové druhy terapie, ktoré účinkujú priamo na malígne bunky a nespôsobujú vážne vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytujú pri štandardných liečebných postupoch. Viac informácií o nich nájdete na www.tvojanovanadej.sk alebo www.herklub.sk.

2.7 Alternatívna liečba

Alternatívna medicína zahŕňa v sebe liečebné metódy, ktoré sú niektorými považované za alternatívu ku klasickej medicíne. Medzi onkologickými pacientmi sa využívajú napríklad bylinky, akupunktúra, ale aj mentálne techniky ako meditácie a riadená imaginácia. Môžu vám pomôcť znížiť stres z liečby, zmierniť jej vedľajšie účinky, dodať duševnú silu a urýchliť celkové zotavenie organizmu. Aj samotný pocit, že pre seba robíte niečo navyše, môže byť zdrojom úľavy.

Napriek tomu štandardné medicínske terapie sú doposiaľ jediné výskumami potvrdené formy liečby rakoviny, pri ktorých sa preukázala účinnosť na mnohých pacientoch. Výsledky alternatívnych metód hovoria len o individuálnych prípadoch vyliečenia. Preto nenahrádzajte štandardnú terapiu alternatívnou, pokiaľ máte šancu na vyliečenie alebo zlepšenie kvality vášho života.

Pozor na šarlatánov, ktorí vás budú presviedčať, že sa máte vzdať klasickej liečby a využiť ich metódy. Ich „dôkazy“ o zázračných uzdraveniach často nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

O akejkoľvek alternatívnej liečbe, ktorú podstupujete, informujte vášho lekára. Niektoré kombinácie látok s chemoterapiou by vám mohli uškodiť.

2.8 Komunikácia s lekárom

Váš onkológ sa od prvého rozhovoru, kedy vám oznámi diagnózu, cez informovanie o type liečby, ktorý dostanete, jej rizikách a možných vedľajších účinkoch, až po ukončenie liečby a sledovanie po nej, stane pre vás veľmi dôležitým človekom. Preto si potrebujete vytvoriť vzťah dôvery nielen v jeho odborné, ale aj ľudské kvality.

Nebuďte v liečbe pasívna, neprospieva to vášmu celkovému stavu.

Pýtajte sa vášho lekára na to, čo chcete vedieť. Pripravte si vopred, čo mu chcete povedať (najlepšie ak si to napíšete). Jemu tým ušetríte čas a sebe znížite stres.

Typy, na čo sa vášho lekára môžete spýtať, aby ste sa lepšie zorientovali v tom, čo sa s vami deje/bude diať:

  • Kde presne sa môj nádor nachádza a čo zasahuje?
  • Aké sú možnosti liečby, ich plusy, mínusy a riziká?
  • Ako bude prebiehať operácia?
  • Bude potrebné odstránenie celého prsníka?
  • Aká je prognóza môjho ochorenia?
  • Bude potrebná aj prídavná liečba? Aká?
  • Aké sú jej vedľajšie účinky?
  • Ako bude prebiehať liečba a ako zasiahne do môjho každodenného života?
  • Budem schopná pracovať, vykonávať zvyčajné aktivity? S akými obmedzeniami?
  • Ako dlho po operácii sa môžem vrátiť do práce?

!!! Vždy sa uistite, že ste správne rozumeli tomu, čo vám lekár povedal.

Pomáha tiež, ak nebudete chodiť na vyšetrenia sami. Zníži to váš stres z vyšetrenia.

* Podrobné informácie o typoch nádorov, štádiách ochorenia, diagnostike, možnostiach liečby a prevencie nájdete napr. na www.tvojanovanadej.sk alebo www.wikipedia.sk (do vyhľadávača zadajte „karcinóm prsníka“).

3. Život počas liečby rakoviny prsníka

Ochorenie na čas zmení váš život: prácu nahradí liečba, ak ste boli zvyknutá starať sa o druhých, teraz sa budú starať o vás. Nebudete vládať všetko, čo ste zvládali predtým. Ak máte malé dieťa, alebo ste práve plánovali rodinu a vaša rola matky je ohrozená, je to o to ťažšie. Rovnako ťažké je to však, aj keď ste sama a máte obavy, kto sa o vás postará... K tomu sa pridajú obavy z ochorenia samotného, strach zo straty prsníka, to, ako budete zvládať liečbu a čo ak sa choroba vráti.

Zvládanie tejto náročnej životnej situácie bude do veľkej miery závisieť od vašej schopnosti zvládať záťažové situácie. Sú ľudia, ktorí takéto situácie dokážu prijať ako výzvy, ktorým sa postavia. Sú však aj takí, ktorí nedokážu takejto záťaži vzdorovať, alebo prežili v krátkom období viacero stresujúcich udalostí za sebou a choroba ich „zloží na kolená“. Niekto je bojovník, niekto si musí správne postoje zvládania situácií a problémov osvojiť. Mali by ste vedieť, ku ktorej skupine sa viac blížite a podľa toho si hneď na začiatku liečby zabezpečiť pomoc a oporu zvonka. Nielen partnera, priateľov či kolegov, ale napríklad aj odbornú pomoc psychológa. Vedeli ste napríklad, že nesprávne vzorce v našom myslení a reagovaní sa dajú ovplyvniť/preučiť?

Hoci „bojový duch“ pomáha pacientom lepšie zvládať ochorenie a liečbu, nedeptajte sa, ak máte niekedy negatívne myšlienky a nie ste stále optimistická. Neplatí priama súvislosť, že ak budete optimistická vyliečite sa a naopak. Na vzniku rakoviny prsníka sa podieľajú aj psychologické faktory, ale to neznamená, že negatívne myšlienky vám spôsobili rakovinu a pozitívne vás vyliečia. V každom prípade optimizmus a snaha nepoddávať sa chorobe môžu zlepšiť kvalitu vášho života počas ochorenia.

ČO VÁM MÔŽE POMÔCŤ:

  • Podpora vášho partnera a najbližších
  • Kvalitná komunikácia s lekárom
  • Pomoc podporných pacientskych skupín

ČO MÔŽE LIEČBU KOMPLIKOVAŤ

  • Nedostatok potrebných informácií
  • Uzatváranie sa do seba
  • Nedostatočná komunikácia s lekárom
  • Psychické ťažkosti/ochorenie v minulosti
  • Nedostatočná podpora zo strany rodiny
  • Odmietanie pomoci

VO VZŤAHU S PARTNEROM:

  • Nehrajte hru, že sa nič nedeje (aby ste potom každý trpeli osve).
  • Hovorte o tom, čo prežívate, choroba vás môže zblížiť.
  • Povedzte vášmu mužovi, čo potrebujete. Jemu tým situáciu uľahčíte a znížite riziko, že budete dostávať to, čo vám netreba a nedostanete to, čo potrebujete

Váš postoj k chorobe a liečbe tiež môžu ovplyvniť predchádzajúce skúsenosti v rodine (ak sa niekto blízky liečil, ako zvládal liečbu, či to prežil...). Aj tu platí, že liečba stále postupuje vpred, to, čo sa nedalo vyliečiť pred niekoľkými rokmi, dnes môže byť inak. A tiež, že to, že sa váš blízky liečil s rakovinou a nevyliečil sa, nehovorí nič o tom, ako to bude s vami. Snažte sa rozumom korigovať svoje obavy.

Vaša diagnóza vám život zmení, ale nemala by vám ho vziať

  • Rátajte však s tým, že operačná liečba, rádioterapia a/alebo chemoterapia, bude intenzívne pôsobiť na vaše telo aj psychiku a ich dôsledky môžu (ale nemusia) pretrvávať aj niekoľko mesiacov po liečbe.
  • Počúvajte svoje telo, nemajte privysoké očakávania a nároky na seba a hľadajte, čo vám pomôže toto obdobie zvládnuť. Nezostávajte v tom sami. Máte rodinu, lekárov, zdravotnícky tím, ľudí, ktorí prešli/prechádzajú tým, čím vy – títo všetci vám môžu byť oporou.
  • Môže byť pre vás ťažké prijať skutočnosť, že sa určité obdobie nebudete môcť postarať o druhých (možno ani o svoje deti). Niekedy táto túžba zachovať svoju ženskú rolu môže presahovať mieru toho, čo je pre vás zdravé.
  • Možno budete v tomto období prechádzať aj akousi rekapituláciou svojho života. Otvoria sa staré zranenia, vybavia sa momenty, ktoré si vyčítate, kedy ste niečo mohla urobiť inak... To všetko postupne odznie. Je to proces, ktorým sa vaše vnútro čistí. Ak by však trval príliš dlho, ak by sa staré rany stále znovu a znovu jatrili a otvárali, vyhľadajte odbornú pomoc, pretože takéto ponáranie sa do smútkov minulosti vám odoberá silu bojovať „tu a teraz“.
  • Postarajte sa o seba ako o vlastné choré dieťa. Hýčkajte sa, doprajte si to, čo vám uľaví. Nemusíte byť stále statočná a starať sa o druhých. Jedným z mála pozitív vášho ochorenia je, že sa teraz niekto postará o vás.

3.1 Kedy sa vrátiť do práce

  • Je to veľmi individuálne, niektorí pacienti pracujú aj počas liečby, odpútava ich to od choroby. Pre iného je to veľmi vyčerpávajúce a potrebuje veľa oddychovať.
  • Aktivita je určite dôležitá, ale o tom, v akej forme a rozsahu, sa poraďte s vašim lekárom a počúvajte svoje telo. Ľudia zvonka môžu mať svoj názor, vy však viete, ako sa cítite a čo potrebuje.
  • Ak ostanete doma, nájdite si činnosti, ktoré zamestnajú vašu myseľ (ľahká fyzická aktivita je ideálna) a narušia monotónnosť života s liečbou. V opačnom prípade vám hrozí, že sa bude zaoberať myšlienkami na chorobu a obavami z toho, čo bude. A to vám neosoží.
  • Dôležité je overiť si, či sa v tom, čo robíte, cítite skutočne dobre, či vám to prospieva a vládzete to, alebo to robíte len preto, lebo vás k tomu tlačí pocit strachu z vlastného zlyhania a obavy, že vás vaše okolie už nebude potrebovať.

3.2 Cvičenie

  • Pravidelné cvičenie prospeje vašej celkovej kondícii. Pohyb (minimálne 3x do týždňa, ideálne denne cca 30-60 minút) posilní vašu imunitu, zníži stres a úzkosť a zlepší spánok. Pri cvičení sa tvoria v mozgu endorfíny (hormóny radosti), takže sa vám aj zlepší nálada.
  • Dôležité sú aj cielené cvičenia, s rukou, spod pazuchy ktorej vám boli vybraté uzliny. Inak hrozí opuch, lebo lymfa dobre neprúdi. Ak budete cvičiť, ruka ostane pohyblivá. Rehabilitačná sestra vám presne poradí.

3.3 Strava

Hoci neexistuje špeciálna diéta pri vašej diagnóze, ktorá má priamy vplyv na vznik alebo zvýšené riziko návratu ochorenia (ako tomu je napr. pri rakovine hrubého čreva a pankreasu), zdravá strava vám určite prospeje.

  • Konzumujte dostatok ovocia, zeleniny a jedla s vysokým obsahom vlákniny
  • Znížte v jedálničku podiel červeného mäsa a mastných potravín
  • Obmedzte pitie alkoholu

4. Psychické ťažkosti spojené s ochorením a liečbou

To, ako po psychickej stránke zvládate ochorenie a liečbu, nie je závislé len od vašej vôle a chcenia, ale aj od vašej povahy, pre vás typických mechanizmov zvládania záťažových situácií, životnej situácii, v ktorej vás choroba zastihla a ďalších faktorov.

  • Obavy, strach, úzkosť, smútok, hnev a iné znepokojujúce pocity a emócie sú v takej psychicky záťažovej situácii prirodzenou reakciou.
  • Vaše psychické rozpoloženie sa počas liečby bude meniť, nálady striedať. Ak sa objavia emócie, ktoré nemáte celkom pod kontrolou, alebo myšlienky, ktoré vás prenasledujú a nedajú spávať, neznamená to, že niečo s vami nie je v poriadku.Sú horšie obdobia, kedy možno máte chuť všetko vzdať, ale o nejaký čas zasa vyjde slnko.

Ak však trpíte vážnejšími psychickými ťažkosťami dlhodobejšie (úzkosti, depresia, poruchy spánku, chuti do jedla...) a znemožňujú vám každodenné fungovanie a znižujú kvalitu života, vyhľadajte odbornú pomoc.

V niektorých prípadoch môžu byť psychické ťažkosti dôsledkom vedľajších účinkov onkologickej liečby. Napr. kortikosteroidy, Interferon a iné, môžu spôsobovať náhle zmeny nálad ako plačlivosť, depresívne nálady, úzkosť, hnev, podráždenosť, nedostatok kontroly, stavy zmätenosti a iné.

5. Ochorenie a partnerský vzťah

Nedá sa predpovedať, ako vaše ochorenie ovplyvní váš partnerský vzťah. Niektoré páry, najmä tie, kde si boli partneri aj pred ochorením blízki, zomkne k sebe ešte viac a posilní ich. Ale môže sa stať aj opak. Ak sa váš vzťah nevyvíja v tomto období ideálne, snažte sa trecie plochy minimalizovať, nerozoberajte minulosť a nejatrite staré rany. Tým vaše partnerské problémy nezmiznú, ale je dobré, ak sa vám ich načas podarí dostať do úzadia a sústrediť sa na liečbu.

Dovoľte partnerovi/manželovi, aby sa o vás postaral. Hovorte s ním o tom, čo potrebujete. Pokiaľ partnera nemáte, alebo sa váš vzťah počas choroby ocitne v kríze, nezostávajte sama so svojimi problémami. Rozhovory s priateľkami alebo napríklad chat s pacientkami, ktoré sú v podobnej životnej situácii ako vy, vám môže tiež pomôcť zvládnuť toto obdobie.

5.1 Starostlivosť o chorú partnerku počas liečby

Muži v našej kultúre nie sú vedení k tomu, aby niekoho opatrovali – to je typicky ženská rola. Keď vám ochorie partnerka/manželka, môžete byť spočiatku zaskočení tým, že sa od vás očakáva niečo, čo ste doposiaľ nerobili. To ale neznamená, že to nemôžete robiť dobre. Možno sa cítite bezmocní, že nemôžete manželkinu chorobu ovplyvniť. Je ale veľa vecí, ktorými jej môžete pomôcť.

Pravidlo č. 1: Prejavujte partnerke/manželke svoju lásku a záujem

Povzbudzovanie je namieste, ak vidíte, že vašu ženu poteší a nepopiera jej pocity.

Pravidlo č. 2: Počúvajte

Niekedy je potrebné viac počúvať, než povzbudzovať. Vaša žena sa potrebuje podeliť o to, čo ju trápi, čím prechádza. „Nenapravujte“ jej myšlienky, nevyčítajte jej, ak nedokáže „myslieť pozitívne“, to jej pocity môže len prehĺbiť. Snažte sa porozumieť tomu, čo prežíva. Plačom, rozprávaním o tom, čo ju ťaží, sa sčasti zbaví napätia, uľaví sa jej. Zlé pocity totiž budú mať bez ohľadu na to, či o nich bude hovoriť, alebo nie. Rozdiel je len v tom, že ak ju nenecháte o nich hovoriť, ostane s nimi sama.

Je užitočné byť trpezlivým poslucháčom a priznať, že situácia je ťažká... alebo že dnes je to naozaj hrozné... Je to oveľa prospešnejšie, ako sa celý čas pred sebou tváriť, že všetko je v poriadku a nepriznať žiadne negatívne myšlienky. To vás môže od seba vzdialiť.

Ak ale vaša partnerka/manželka nemá chuť, či potrebu o tom, čo prežíva, hovoriť (alebo hovoriť s vami), rešpektujte to a dajte jej čas.

Pravidlo č.3: Postarajte sa o partnerku spôsobom, aký potrebuje ona.

Ak nemáte istotu, čo vaša partnerka potrebuje, spýtajte sa jej. Ak neviete, čo máte robiť, ako reagovať, spýtajte sa. Najviac sa osvedčujú úplne jednoduché vety: „Chcem ti pomôcť, ale neviem ako. Povedz mi, čo potrebuješ“.

Pravidlo č.4: Ponúknite jej pomoc, ale netrvajte na tom, aby ju prijala.

Nerobte priveľa, robte to, čo vám dovolí a povinnosti, ktoré sama zvláda, nepreberajte za ňu.

Snažte sa svoju ženu podporovať bez toho, aby pritom získala pocit, že nie je sebestačná. Vaša žena nechce byť vylúčená z rodinného života, chce byť jeho súčasťou, potrebuje sa cítiť aspoň trocha užitočná. Neochraňujte ju príliš a dovoľte jej robiť to, čo zvládne.

Pravidlo č.5: Nebuďte príliš iniciatívni

Nevnucujte partnerke/manželke niečo, čo sama nechce, alebo na čo nie je pripravená (napr. informácií o ochorení a liečbe, rôzne diéty, návštevy u liečiteľov a pod.).

Môže mať strach, môže sa cítiť byť zavalená informáciami...

Pravidlo č.6: Regulujte návštevy a telefonáty (s jej súhlasom)

Veľa návštev či telefonátov môže byť pre vašu partnerku/manželku vyčerpávajúce. Poďakujte sa a povedzte, že sa ozvete, keď budete potrebovať pomoc, alebo keď sa žena bude cítiť na to, aby prijímala návštevy. A to platí aj keď sa to týka rodiny.

Pravidlo č.7: Požiadajte o pomoc zvonka, ak ju potrebujete

Nie je to prejav zlyhania, ale schopnosti zhodnotiť vlastné sily a možnosti.

Pravidlo č.8: Vnímajte svoje hranice a postarajte sa o seba

Dávať môžete len vtedy, ak máte z čoho.Keďže sa zväčša hovorí potrebách a prežívaní chorého, možno máte pocit, že vaše vlastné pocity, potreby a oddych sú nedôležité. Nie je to však pravda a ak sa nepostaráte aj o seba, vyčerpanosť sa môže stať vážnym problémom. Nerešpektovanie vlastných hraníc môžu viesť k syndrómu vyhorenia (fyzického, psychického a duševného vyčerpania) a namiesto toho, aby ste pomáhali, budete sami potrebovať pomoc.

Nájdite si relaxačnú činnosť, pri ktorej si oddýchnete a vyvetráte hlavu. Bicykel... cvičenie... prečítajte si niečo.... Čokoľvek, čo vám dobije baterky. Vyčerpaný a nevrlý muž nemôže byť dobrým opatrovateľom.

Pravidlo č.9: Zaujímajte sa o možnosti pomoci a podpory zo strany rôznych pacientskych organizácií a občianskych združení.

Univerzálny recept na to, ako sa postarať o chorého partnera, neexistuje. Záleží na tom, aký ste vy muž, a aká je vaša partnerka/manželka žena. Aké má každý z vás silné a slabé stránky, ako funguje váš vzťah. Hľadajte ten váš recept na to, ako byť v tomto období partnerke čo najväčšou oporou a prežiť ho s minimálnou ujmou.

5.2 Sex a sexualita

  • Vaše ochorenie nemusí znamenať pohlavnú abstinenciu, hoci nejaký čas po stanovení diagnózy veľmi pravdepodobne na sex nepomyslíte – či už v dôsledku šoku, vyšetrení, ktoré musíte podstúpiť, alebo obáv zo zmien, ktorými budete prechádzať.
  • Aj nejaký čas po operácii je pauza prirodzená a aj žiaduca (ako dlho vám povie váš lekár).
  • Niektoré ženy majú problém s intímnym životom aj počas chemoterapie a/alebo rádioterapie. Vaše telo počas liečby prechádza zmenami. Hoci nemusia byť viditeľné, môžete sa cítiť inak. Dôvodom môže byť najmä vyčerpanie a únava, kvôli ktorej väčšina aktivít počas liečby upadne – a spolu s nimi aj záujem a energia na milovanie. Libido (sexuálna túžba) môže poklesnúť tiež v dôsledku hormonálnych zmien vyvolaných liečbou. Negatívny vplyv na milostný život môžu mať aj vedľajšie účinky chemoterapie – napr. zápal a suchosť pošvy, čo spôsobuje bolestivosť pri styku (tento problém je však možné riešiť, poraďte sa so svojim lekárom). Problém môžete mať aj v prípade, ak operácia zmenila váš prsník, alebo vás o neho celkom pripravila. A v neposlednom rade môžu byť príčinou narušenia sexuálneho života aj neistota a obavy zo strany vášho partnera. Napríklad obava, aby vám nespôsobil bolesť, neistota, čo môže a čo vám je nepríjemné, alebo že nechce, aby ste mali pocit, že na vás nalieha... Ak vám to nepovie na rovinu a vyhýba sa styku, vy si to môžete vysvetliť tak, že už po vás netúži. Hovoriť spolu o tom je dôležité. Váš partner vám nevie čítať myšlienky, povedzte mu (alebo ukážte), čo môže robiť a čo vám nerobí dobre.
  • Niekedy môže partnera blokovať aj obava, že by mohol od vás ochorieť, alebo že by na neho mohla nepriaznivo pôsobiť liečba, ktorú podstupujete. Zájdite spolu za vašim lekárom, aby mu vysvetlil, čoho sa skutočne obávať nemusí a v čom si treba dávať pozor.

Najdôležitejší je váš vlastný postoj a pocity. Je to zmena pre oboch, treba sa s ňou postupne zžiť. Snažte sa vnímať, či vám manžel/partner dáva nejaké signály, z ktorých môžete odčítať, že má problém s telesným kontaktom s vami, alebo či je to skôr vaša vnútorná obava a neistota. Ak prídete k zisteniu, že je to váš psychický blok a nedokážete o tom s partnerom ani hovoriť, vyhľadajte pomoc psychológa.

A nezabúdajte, že sú aj iné formy prejavovania lásky (masáž, hladenie...). Dôležité je nevzdať sa intimity vo vzťahu. Ak stratíte fyzickú blízkosť, bude neskôr o to ťažšie ju obnoviť.

5.3 Pôsobenie liečby na funkciu pohlavných orgánov

V závislosti od druhu a dávky cytostatík, veku a celkového zdravotného stavu môže chemoterapia narušiť činnosť vašich pohlavných orgánov. Toto môže byť príčinou dočasnej alebo trvalej neplodnosti.

  • Prediskutujte mieru rizika neplodnosti s vašim lekárom ešte pred začatím liečby. Je možné odobrať a uložiť vajíčka pre umelé oplodnenie v budúcnosti.
  • Počas chemoterapie by nemalo dôjsť k počatiu. Užívanie cytostatík môže spôsobiť poškodenie plodu.
  • Poraďte sa s lekárom, ako dlho po skončení chemoterapie môžete bez obáv otehotnieť.

6. Remisia, ale...

Nie vždy je návrat k predchádzajúcemu spôsobu života taký jednoduchý, ako ste si ho predstavovali. Môžu sa objaviť ťažkosti, s ktorými ste nerátali.

Pretrvávajúca únava po liečbe.

Sčasti je to reakcia vášho tela na kumulatívnu záťaž liečby, ktorú ste absolvovali. Sčasti je to úľava po strese a vypätí. Počas liečby ste museli fyzicky aj psychicky zapnúť na tisíc percent. Keď je po nej, stres z toho všetkého, čím ste prešli, opadne a dostaví sa únava.

Návrat do „normálneho života“.

Liečba skončila, svet okolo vás funguje normálne, najbližší sa vrátia k svojej práci. Vy už ste vyliečená, ale ešte nie schopná naplno fungovať. Situácia sa stáva ešte zložitejšou, ak sa dostanete do čiastočnej alebo úplnej invalidity, alebo ak zistíte, že práca, ktorú ste robili, je nad vaše sily.

  • Doprajte si čas a buďte trpezlivá voči sebe samému a prijatiu toho, čo obdobie po liečbe prináša.
  • Kým nie ste „vo forme“, rozdeľte si deň na kratšie časové úseky, v ktorých budete striedať aktivitu s oddychovaním.
  • Zbierajte sily, oddychujte, relaxujte, premýšľajte nad tým, čo možno zo svojho „nového“ života chcete vylúčiť a čo naopak doňho vložiť.
  • Hľadajte podporu vo svojom okolí, medzi ľuďmi, ktorí prežili niečo podobné ako vy a snažte sa odlíšiť to, s čím sa musíte zmieriť, od toho, kde môžete samé pre seba niečo urobiť.
  • Hľadajte, čo vášmu organizmu prospeje, ale nerobte všetko naraz a najmä, nedajte sa terorizovať vlastným strachom.

Návrat do normálneho života by mal byť postupný a nenásilný, s ohľadom na vaše telesné a psychické pocity. Je to veľmi dôležité obdobie pre zotavenie organizmu a psychiky.

Neprimerané očakávania vedia veľa pokaziť – či už vaše vlastné, alebo zo strany vášho okolia. Pokiaľ budete pár dní po ukončení liečby od seba očakávať, že dokážete fungovať na sto percent, môžete byť sklamaná z toho, ako málo vládzete. Pozor aj na druhý extrém – žiť, ako keby ste stále boli pacientkou.

Obavy, či sa ochorenie nevráti. Chcete žiť ako predtým, ale vedomie choroby, ktorú ste prežili a hrozby, aby sa to nezopakovalo, vám to nedovolí. Je potrebné naučiť sa s istou mierou obáv žiť, prijať ako fakt, že sa budú vracať. Časom budú miernejšie, budú sa objavovať zriedkavejšie a trvať kratšie, ale úplne a definitívne asi nezmiznú.

7. Keď sa ochorenie vráti

Keď sa choroba napriek všetkej snahe lekárov aj vás vráti, objavia sa pocity a emócie podobné ako pri prvom diagnostikovaní ochorenia, so smutným bonusom sklamania, beznádeje, či hnevu, že prvá liečba nezabrala. Predstava, že celá liečebná tortúra začne odznova, je deprimujúca, a organizmus, zaťažený predchádzajúcou liečbou, oslabený.

Motivovať sa za takýchto okolností na liečbu je ťažké. Ale to, že sa vám choroba vrátila, neznamená, že všetko, čo ste pre svoje vyliečenie urobili, bolo zbytočné alebo že ste to robili zle. Čokoľvek ste pre seba urobili, bolo dôležité. Pokúste sa to, čo ste sa naučili počas prvej liečby, zúročiť vo svoj prospech čo najlepšie.

Ťažká situácia nastáva tiež, ak bolo ochorenie diagnostikované v pokročilom štádiu. Pokiaľ rakovinové bunky z prsníka metastázovali (rozšírili sa) cez krvný obeh alebo lymfatický systém do iných častí tela, vaše ochorenie nie je možné vyliečiť a liečba, ktorú budete dostávať, je symptomatická. To znamená, že sa zameria na zmiernenie príznakov ochorenia, čím môže výrazne zlepšiť kvalitu vášho života, ale nedokáže vaše ochorenie vyliečiť. Aj keď štatistiky uvádzajú priemernú dĺžku prežitia 2-3 roky pri metastázovaní do iných orgánov, nehovorí to nič o tom, ako dlho budete žiť vy (závisí to od toho, aké orgány sú napadnuté, napríklad s metastázami v kostiach sa dá žiť aj desať rokov, a od vášho celkového stavu).

ČO VÁM PÔMOŽE ZVLÁDNUŤ TOTO OBDOBIE

  • Potrebujete čas, kým sa všetky vaše pocity a emócie upokoja.
  • Potrebujete pri sebe niekoho blízkeho, kto vás podporí.
  • Potrebujete informácie od lekára o tom, čo vám môže ohľadne liečby ďalej ponúknuť.
  • A potrebujete znovu nájsť nádej, že zlepšenie kvality vášho života je možné.

Aj keď je to veľmi ťažké, so svojim ochorením sa musíte naučiť žiť. Chce to čas, trpezlivosť, veľa podpory zo strany okolia a vnímavosť k vlastným potrebám. Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc psychológa, kedykoľvek cítite, že by vám to pomohlo.

8. Prevencia pre príbuzných

Ak ste 1-stupňový príbuzný pacientky (súrodenec, dieťa), riziko vzniku onkologického ochorenia je u vás vyššie. Niektoré z uvedených rizikových faktorov ovplyvniť nemôžete, niektoré však áno.

Sami môžete riziko vzniku ochorenia znížiť, ak:

  • Budete konzumovať dostatok ovocia, zeleniny a jedlá s vysokým obsahom vlákniny
  • Znížite podiel červeného mäsa a mastných potravín v jedálničku
  • Obmedzíte pitie alkoholu a fajčenie
  • Budete si udržiavať primeranú hmotnosť
  • Budete sa hýbať (minimálne 3x do týždňa)
  • Znížite mieru stresu vo vašom živote

Poraďte sa so svojim lekárom, aké vyšetrenia máte vzhľadom na rizikové faktory vo vašej anamnéze podstúpiť a v akých časových intervaloch.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!