X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Pre pacientov

Registrácia | Kontakt

Lekár a pacient

Vzťah, komunikácia a dôvera medzi pacientom a lekárom sú v procese liečby veľmi dôležité a ovplyvňujú do veľkej miery to ako pacient prežíva a zvláda svoje ochorenie. Určite poznáte z vlastnej skúsenosti rozdiel medzi tým ako ste sa cítili, keď ste boli v kontakte s lekárom, ktorý bol neustále zaneprázdnený, nemal čas na to, aby vám čokoľvek vysvetlil, prípadne vám namiesto svojho záujmu o vaše problémy vložil do ruky informačnú brožúrku o vašom ochorení a medzi lekárom, ktorý vám okrem profesionality dokázal prejaviť aj ľudský záujem a podporu. Nie je to o čase – to, že ho má väčšina lekárov málo, a sú nadmieru vyťažení je fakt – ale o ľudskom prístupe a o záujme.

Z rozhovorov s pacientami sme sa dozvedeli, že v komunikácii s lekárom im najčastejšie robí ťažkosti:

  • Používanie množstva medicínskych výrazov a cudzích slov.
  • Dojem, že lekár je v neustálom časovom strese a oni ho zdržujú.
  • Monológ lekára, bez poskytnutia priestoru pre pacienta na vyjadrenie svojho názoru a kladenie otázok.
  • Nedostatok ľudského záujmu a pochopenia.
  • Bagatelizovanie ťažkostí pacienta.
  • Vyhýbanie sa niektorým témam v rozhovore.
  • Spochybňovanie či popieranie možnosti voľby iného lekára.

Dostatok času, vhodnosť prostredia, zrozumiteľné vyjadrovanie a potrebná miera empatie by teda urobili komunikáciu s lekárom príjemnejšou. Na týchto nedostatkoch ale musia popracovať lekári... Vzťah a komunikácia je však interaktívny proces, čo znamená, že nie je dôležité len to ako k vám pristupuje lekár, ale aj to ako pristupujete vy k nemu. Kvalita spolupráce a komunikácie závisí od oboch strán.

Viete, čo robí ťažkosti lekárom pri komunikácii s pacientom a o jeho liečbe?

  • Zahmlené a nepresné informovanie o zdravotných ťažkostiach.
  • Nedisciplinovanosť pacienta počas liečby a nedodržiavanie odporúčaní v životospráve.
  • Pasívny postoj k liečbe a nepreberanie zodpovednosti pacienta za svoje zdravie.

Čo môžete urobiť vy, pacienti, aby bola vaša komunikácia s lekárom efektívnejšia? V prvom rade to, že sa na ňu pripravíte:

  • Ak sa budete cítiť istejšie, absolvujte rozhovor v sprievode niekoho blízkeho. Nielen, že vám bude oporou, ale pomôže vám zapamätať si informácie od lekára a môže Vám neskôr sprostredkovať svoje dojmy a postrehy z rozhovoru.
  • Napíšte si na papier základné informácie, ktoré chcete lekárovi povedať a otázky, ktoré mu chcete položiť.
  • V rozhovore sa snažte byť vecní, presní a otvorení. Formulujte zrozumiteľné a krátke otázky. Hovorte aj o s svojich obavách a očakávaniach.
  • Keď nerozumiete tomu, čo vám lekár hovorí, alebo keď potrebujete vedieť viac, pýtajte sa. Byť dobrým pacientom neznamená nič sa nepýtať a o nič sa nezaujímať.
  • Na záver rozhovoru zhrňte vlastnými slovami, čo ste sa od lekára dozvedeli. Overíte si tak, či ste ho pochopili správne a predídete zbytočným nedorozumeniam.
  • Informujte lekára o všetkých doplnkových alebo alternatívnych formách liečby, ktoré podstupujete.
  • Spýtajte sa lekára akým spôsobom (telefonicky, osobne, mailom) sa s ním môžete kontaktovať v prípade, že by ste s ním potrebovali hovoriť mimo dohodnutej konzultácie.

Informovanosť o diagnóze

V súčasnosti väčšina lekárov informuje pacienta o jeho diagnóze pravdivo. Tento postup kladie väčšie nároky na lekára, ale aj na pacienta. Lekár by mal vedieť podať informáciu citlivo, postupne a primerane psychickému stavu pacienta. Od pacienta sa očakáva, že dokáže informáciu prijať a spracovať. Treba však zdôrazniť, že nie každý pacient informáciu o svojej chorobe prijať dokáže. Sú pacienti, ktorí neznesú pocit, že nevedia o svojej diagnóze a prognóze všetko. A sú naopak takí, ktorých tieto informácie znepokojujú, stresujú a nechcú ich počuť.

Je dobré, ak viete lekárovi povedať aký prístup vám v tomto smere vyhovuje, pretože na začiatku liečby má o vás len veľmi málo informácií a o to ťažšie je nájsť vhodný spôsob ako vás informovať. Máte právo rozhodnúť sa, či a do akej miery chcete byť informovaní, rovnako aj, či súhlasíte s tým, aby lekár informoval vašich príbuzných. Ide o to, aby ste si dokázali vybrať to, čo považujete za najvhodnejšie pre seba a čo vám pomôže udržať motiváciu k liečbe a tomu, aby ste ju zvládli.

„Second opinion“ – názor nezávislého odborníka

Ako pacient máte možnosť rozhodnúť sa pre svojho lekára a v prípade, že u neho nenachádzate kvality, ktoré považujete za dôležité pre vašu liečbu a psychickú pohodu, máte možnosť ho zmeniť. V prípade, že máte pochybnosti o tom, či vás váš lekár lieči správne (tu by vás však mali viesť fakty, nie pocity a dohady) môžete požiadať o tzv. „second opinion“, teda o názor nezávislého odborníka. Kým však pristúpite k tomuto kroku, snažte sa získať potrebné informácie a odpovede na otázky, ktoré vás znepokojujú, od vášho ošetrujúceho lekára. Podľa možností absolvujte rozhovor spolu s niekým z rodiny alebo s priateľom. Len ak nedostanete odpovede, ktoré vám vaše otázky či dohady uspokojivo vysvetlia, pristúpte k ďalšiemu kroku.

V zahraničí je pomerne bežné požiadať o názor nezávislého odborníka. U nás k tomuto kroku pacienti pristupujú s obavami, uvedomujú si, že tým spochybňujú odborné znalosti lekára a obávajú sa jeho reakcie. Ide však o vaše zdravie, je pochopiteľné, že chcete mať istotu, že dostávate tú najsprávnejšiu liečbu a najadekvátnejšiu starostlivosť. A ak je lekár kvalitný nie len ako odborník, ale aj ako človek, v zásade by nemal byť pre neho problém, ak sa k jeho terapeutickým postupom vyjadrí iný kolega.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!

Diskusia

Počet komentárov: 1

1. zuzka zuzka 28.11.2010 21:28
Ja som mala šťastie na lekára, ktoý mi bol vždy ochotný všetko vysvetliť. Spomínanému pocitu že "ho zdržiavam" som sa však ani ja neubránila. Je mi jasné, že toho lekári majú veľa. No som presvedčená, že dobrý lekár, obzvlášť v takejto náročnej špecializácii, musí byť aj tak trošku dobrý psychológ. Pri mojich pobytoch v nemocnici som neverila, koľko ľudí prišlo do nemocnice "vybrať si zopár chemoterapií a potom aj tak umrieť". A nikto im to nevyvrátil!!! Možno preto, že nikto o ich pocitoch nevedel... Tá komunikácia lekár - pacient je niekedy naozaj mizerná! Ja viem poradiť len : pýtajte sa svojho lekára!

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia