X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Pre rodinných príslušníkov

Registrácia | Kontakt

Ako byť oporou chorému

Onkologické ochorenie nezasahuje len pacienta, ale aj celú jeho rodinu - jednak po emočnej stránke, ale aj jej spôsobu fungovania. Choroba narúša zabehnutý model chodu rodiny a je potrebné vytvoriť nový: prerozdeliť úlohy a povinnosti, častokrát aj za pomoci širšej rodiny.

Keďže ide o náročné obdobie v rodinnom živote, zväčša sa prejavia silné, alebo odhalia slabé miesta v súdržnosti rodiny. Mnohí pacienti si práve počas choroby silne uvedomia, koľko lásky a starostlivosti im ich najbližší venujú. Sú však aj takí, ktorí prežívajú práve opačnú skúsenosť, čo je v dobe, kedy chorý musí zvládať svoje ochorenie a liečbu, veľmi ťažké uniesť.

Aj výsledky viacerých výskumov potvrdzujú, že pacientom s dobrým rodinným zázemím a kvalitnými vzťahmi sa z dlhodobého hľadiska darí lepšie, majú vyššiu kvalitu života, ľahšie zvládajú ochorenie a liečbu, sú menej úzkostní a depresívni. A naopak, pacienti, ktorým chýbajú vzťahy s blízkymi a ich podpora, ťažšie v sebe nachádzajú motiváciu a silu vzdorovať chorobe a liečbe.

To, ako dokážete ako rodina počas choroby jedného z členov fungovať, závisí vo veľkej miere od toho, aká bola kvalita vašich vzťahov pred ochorením, aké máte zaužívané spôsoby zvládania záťažových situácií, aká otvorená je komunikácia medzi vami, ako je to s prejavovaním emócií, citov, atď.

Treba si uvedomiť, že hoci rodina funguje ako celok, je zložená z jednotlivcov a každý z nich má svoj vlastný spôsob zvládania záťažových situácií. Počas ochorenia jedného z nich prechádzajú všetci členovia rodiny rôznymi fázami vyrovnávania sa s touto skutočnosťou, rôznymi pocitmi a emóciami, každý vlastným spôsobom a tempom. Ak sú tieto spôsoby prežívania veľmi rozdielne, môže to narúšať stabilitu a harmóniu rodiny. Dôležité je naučiť tieto vzájomné rozdielnosti prijať a rešpektovať.

Ako napomôcť fungovaniu rodiny počas choroby jedného z jej členov

  • Základom je dobrá komunikácia.Hľadajte efektívny spôsob, ako sa vzájomne podporiť a zvládnuť novú životnú situáciu. Nezostávajte v nej každý sám.
  • Ak chcete vedieť, ako sa chorý cíti, čo prežíva, čo by potreboval, pýtajte sa, nepredpokladajte. Ak je pre vás dôležité, aby chorý vedel, ako sa cítite vy, povedzte mu to.
  • Snažte sa ďalej fungovať ako rodina, dbajte na to, aby chorý člen rodiny nezostával „mimo“. Umožnite mu, aby si on sám reguloval koľko rodinného ruchu unesie a kedy už potrebuje pokoj a oddych.
  • Snažte sa udržiavať spoločné činnosti a rituály, ktoré dávajú rodine skutočnú dušu a zapájajte do nich podľa možností aj chorého člena rodiny.
  • Hovorte aj o príjemných veciach. Ak je niekto chorý, to neznamená, že je zakázaná veselá nálada a humor. Tie naopak, môžu celej rodine veľmi prospieť.
  • Pokiaľ to nie je nevyhnutné, neriešte vážne vzťahové problémy a nerobte závažné rozhodnutia v tomto období.
  • Ak potrebujete pomoc od širšej rodiny alebo priateľov, požiadajte o ňu. Určite bude príležitosť, keď ju budete môcť vrátiť.
Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 25

1. hana1994 hana1994 12.08.2015 07:24
Dobrý deň. Pre pár dňami sa to stalo. Stalo sa to láske môjho života, môjmu priateľovi. Avšak potrebujem radu. Pred ním sa snažím byť silná a takisto aj celá rodina. Ale akonáhle opustíme nemocnicu kde sa teraz priateľ nachádza a prídeme na byt /ja a a jeho rodičia/začneme to peklo prežívať na plno. Jeho mama hystericky plače a ja mam stale pocit že nemám nárok sama na plač. Viete mi pordaiť ako sa správať k jeho rodičom? Ako k nim pristupovať čo im povedať a čo nie? Ďakujem.

2. mito mito 18.06.2012 10:49
Aj stana, dakujem za tvoj súcit, inak ako sa má dvoja mamka, držím vám palce....

3. stana stana 14.06.2012 18:24
Mily mito, je mi velmi luto, ze Tvoja maminka prehrala ten tazky boj.. Prajem Ti velmi vela sil, aby si to zvladol. Viem si predstavit ako Ti je teraz velmi tazko. Drz sa!

4. mito mito 31.05.2012 17:29
Ahojte všetci, tak včera moja drahá mamka prehrala boj s touto hnusnou chorobou. Je to strašne, všetkým vám držim palce

5. janqua janqua 13.05.2012 23:05
Dobrý deň, pred niekoľkými dňami sa mi zrútil svet. Mojej 58 ročnej maminke diagnostikovali rakovinu. Ocino ju prekonal keď mal 33 rokov a teraz mamina. Objavili jej metastázy na chrbtici a na rebrách. Zatiaľ podstupuje bežné vyšetrenia typu CT, MR aby zistili kde sa vlastne nádor nachádza a v akom štádiu to je. Maminka leží v malej nemocnici v malom mestečku a sme so setrami a ocinom zúfalí! Chceli by sme, aby šla ihneď do BA do NOU alebo ústavu sv. Alžbety, ale kým nenájdu receptor, tak ju tam nevezmú. Bojíme sa, že strácame drahocenný čas, ak ešte nejaký je. :,-( Všetci sme zúfalí, na ničom viac mi v tejto chvíli na tomto svete nezáleží. Budem vďačná za akékoľvek rady!!! Viete mi prosím niekto poradiť ako maminku dostať do veľkého onkologického centra v BA, aký je bežný postup? Ďakujem Vám a všetkým Vám prajem veľa síl, len vy tu viete akým peklom človek s chorým rodinným členom prežíva. Akú beznádej a aký hnev na nespravodlivosť tohto života. :,-( Jana (24 rok.)

6. stana stana 07.05.2012 23:11
Ahoj mito, je mi velmi luto cim prechadzas.. Tiez som rodinny prislusnik, mam choru maminku a viem ako hrozne sa citis.. Aky velky strach prezivas, aku velku bezmocnost citis.. Je velmi tazke tym vsetkym prechadzat a byt este k tomu aj silny, aby sme tu mohli byt pre tych ktori nas potrebuju.. Ak by si chcela mozes mi napisat na mail stanafamuli@gmail.com a mozes mi napisat vsetko co citis a pomozem Ti aspon tym, ze spolocne s Tebou budem zdielat tvoje pocity, tvoj strach, mozem mi napisat vsetko co potrebujes. Drz sa a prajem Vam velmi vela sil aby ste to zvladli co najlepsie.. A nezabudni, ze najdolezitejsie je nestracat vieru a nadej!! Naozaj mi mozes napisat:)

7. mito mito 07.05.2012 20:52
Ahojte mojej mamke pred asi pol rokom diagnostikovali, nádor na pľúcach, bohužiaľ malobunkový.Prešla si chemoterapiou a onkologička jej oznámila, že sa jej ten nádor vstrebal, no pred týždňom jej zistili nádor na krížoch s metastázami. Momentalne je v nemocnici na ožarovaní, takže sme sa ešte nestretli zoči-voči od tejto hroznej správy a keď sa vráti domov ma nastúpiť naspať na chemoterapie.Mám hrozný strach a cítim sa bezradná.

8. stana stana 11.02.2011 14:21
ahoj babuli, je mi luto cim prechadzate, musi to by pre vas velmi tazke.. aj ja mam choru maminku a viem, ake je to tazke. Ja by som ti poradila, aby si tu na stranke napisala do poradni nasej skvelej onkopsychologicke, je velmi dobra a urcite by ti velmi pomohla. A pises, ze si na to vsetko velmi sama tak ak by si chcela, tak sa k nam mozes pridat na chate tu na stranke, je tam vzdy prijemne, vsetci si navzajom velmi pomahame. Ak by si potrebovala, mozes mi napisat na mail potvorkakony@azet.sk. Vies, to je pre nas rodinnych prislusnikov tazke, ze sa mozme len prizerat a nemozeme velmi pomoct aj ked by sme velmi chceli, to je pre nas velmi tazke, lebo sa citime strasne bezmocni. Ale mozme ich aspon vypocut, stat pri nich, drzat ich za ruku a davat im silu. Velmi vam prajem, aby ste to zvladli, prajem vam vela, vela sil a urcite nestracajte vieru. Kludne sa ozvy, lebo nie je dobre byt na to vsetko sam a naozaj napis tej nasej psychologicke. A ak sa k nam pridas na chate, tak uvidis, ze k nam velmi rychlo zapadnes, naozaj. Tak ako tvoja maminka potrebuje podporu, tak ju potrebujes aj ty.

9. babuli babuli 11.02.2011 00:19
ahojte som dcera mojej maminke v auguste zistili rakovinu hrubeho creva museli ju hned operovat bolo to uz vazne nador jej upchal hrube crevo a nemohla na zachod bolo to strasne spravili jej vyvod po mesiaci jej ho mali dat prec lenze medzitym sa jej to uvolnilo a tieklo jej to vsetko do brusnej dutiny dostala otravu krvi hned ju operovali prerobili jej vyvod na druhu stranu pred styrmi mesiacmi teraz cakame na dalsiu maju jej odstranit hrube crevo a tenke potiahnut do konecnika aby nemala vyvod ja uz nevladzem pred nou to najavo nadavam ale naozaj nevladzem a neskutocne sa o nu bojim manzel je stale prec takze som stal sama poradte mi prosim ako mam bojovat moooc ju milujem a nechcem o nu prist.Dakujem

10. agata123 agata123 02.02.2011 13:49
Dobrý deň. Moja mama ochorela na rakovinu žaludka.Rok pred tým bola v nemocnic, lebo jej bolo zlé.Nič mimoriadne nezistili. Po roku,keď išla na odborné vyšetrenia nám povedali, že už je neskoro.Má rakovinu ktorá sa už nedá operovať, lebo zasiahla dôležité orgány. Nič horšie sa nemohlo stáť celý svet sa nám zrútil.Mamu máme moc radi a tak sme ju od tejto informácie chceli ochrániť,ale lekár trval na tom aby to vedela.Mama sa veľmi zmenila je zlá na všetkých. My nevieme ako ďalej. Chmoterápie ani nedobrala, lebo tá posledná ju skoro zabila.Dali nám ju domov.Ona chce žiť ,ale lekári už rozhodli o jej osude.

11. stana stana 26.12.2010 21:47
ahoj egreska, je mi luto co prezivate, mate to velmi, velmi tazke.. ak by si chcela, mozes sa k nam pridat na chate, mozno ti to pomoze, su tam super ludia, ktorych sa mozes na cokolvek spytat, stretavaju sa tam pacienti aj rodinni prislusnici, budeme sa tesit, ak sa k nam pridas. Prajem vam vela, vela sil a vela, vela viery, lebo viera a nadej su najdolezitejsie dve veci v tejto chorobe.

12. egreska egreska 18.12.2010 21:25
Som dcéra.Moja mamka má rakovinu prsníka v pokročilom štádiu,nádor spotreboval prsník a su aj metastázy v lymfe achytené rebrá.Ťažko dýcha a ma kašel.Rok nám tajila že si našla hrčku.Nechápem tomu lebo mame dobré rodinné vzťahy a urobili by sme aj nemožné aby sme ju zachránili..Žial sestra jej pred 27 rokmi zomrela na sarkóm,trávila s ňou deň aj noc v bolestiach a to v nej zanechalo stopy.Taktiež trpí celoživotnými bolesťami a problémamy s klbmi a chrbticou.To je dovod prečo to tajila tak dlho.Verím a urobím aj nemožné aby sme aj napriek všetkému čo nás postretlo vyhrali.Všetko je to strašne ťažké a bolestivé.

13. monika65 monika65 26.10.2010 13:26
som manželka pacienta, ktorému diagnostikovali Grawitzov tumor obličky, kto máte skúsenosti s operáciou, liečbou ?

14. hanuliennka hanuliennka 24.08.2010 23:00
Ahojte, som dcéra onkopacienta, o kt. sme bohužiaľ minulý týždeň prišli. Prosím Vás ľudia vždy si zožeňte názory od viacerých onkológov - na Slovensku máme onkológov špecializujúcich sa na skoro každý typ onkolog. ochor. - odporúčam NOÚ v BA - prosím Vás nespoliehajte sa na to, že Vám Váš krajský onkológ tvrdí, že s nimi všetko konzultuje - môže klamať, tak ako to bolo v našom prípade!!! Uvedomte si, že ide o Váš život, a žiadna druhá šanca už nie je .... Je to kruté, ale bohužiaľ je to pravda... A u každého lekára sa neustále pýtajte, aj keď je akokoľvek neochotný pýtajte sa. Strata milovaného človeka strašne bolí Všetkým pacientom a ich rodinkám držím palce

15. stana stana 18.08.2010 20:06
Ahoj erika123, chcem Ti len povedať, že keď budeš mať chuť, tak možeš prísť aj medzi nás na chat popísať si a možno Ti v niečom aj pomôžeme , poradíme. Želám Tvojmu ockovi veľa, veľa síl, aby to zvládol, aby mu rýchlo pomohli a Tebe aj Tvojej rodine želám tiež veľa, veľa síl, aby ste to všetko zvládli spolu s ním. Viem, aké to je veľmi ťažké pre Vás všetkých.

16. erika123 erika123 13.08.2010 13:10
Dobry den, ja som rodinny príslušnik, nedavno sme sa dozvedeli ze moj ocko ma zhubny nador na prostate ma 54rokov este nemame cele vysledky ci sa rakovina rozsirila aj dalej. Ocko zatial vlada ale stazuje si na bolesti v krizoch a je casto dost unaveny. Doktori nam hovoria ze to nevyzera vobec dobre na druhy tyzden ma dalsie vysetrenia. Ja moja sestra a mama sa snazime mu pomahat aby sa s tym dokazal vyrovnat lepsie ale sami mame s tym problemy. Snazime sa pred nim neplakat a tvarit statocne ale je to velmi tazke. Cely zivot pred ocami sa vam celkom zmeni. Odkedy som sa dozvedela o ockovom stave sa snazim stale hladat informacie na internete snazim sa citat rozne clanky co napisali ludia co maju rakovinu a ako sa s tym vyrovnavaju a ako mozem mojmu ockovi pomoct. Je pravda ze je velmi tazke bojovat s rakovinou. Som rada ze som nasla tuto internetovu stranku a mohla som si precitat pribehy inych ludi a dozvediet sa viac. Len ludia co tuto bolest prezivaju to vedia pochopit najlepsie... Dakujem

17. asamaa asamaa 10.06.2010 15:12
Všetkým rodinným príslušníkom a všetkým ktorý zapasia s chorobou držím palce. My sme už dobojovali vo velmi krátkom čase to,že som podvedome vedela,že ocko to má velmi ťažké a len ja som mu verila,ma hraje pri srdiečku ,že sa dlho netrápil, ale taký rýchli spád som nečakala oto ma viac teraz bolí jedo odchod do večnosti. Rozdialnosť názorov pokračuje a teraz mi je zase vyčítané ,že som im to mala povedať ,náznaky nechceli vtedy počúvať.Poprosím ak je možné všetkých ktorý ste v blízkosti týchto pacientou- počúvajte ich a snažte sa im byť čo najviac na blízku aby mali pocit,že nie sú sami a rozdávajte im tolko lásky kolko vládzete a nestrácajte nádej všetko riadi ten hore a stane sa tak ako je predurčené,len mi na tomto svete si musíme ešte urobiť poriadok vo svedomí. v myšlienkach som so všetkými chorými.

18. stana stana 02.06.2010 10:57
Ahoj Renata, tak to mi je luto, ze si prisla o maminku, musi to byt pre teba nesmierne tazke.. Chcem Ti len zazelat, vela, vela sil, aby si to vsetko zvladla a aby si mala vzdy niekoho pri sebe, kto to bude zvladat spolu s tebou... A aj tvojmu ockovi drzim palce, aby to zvladol co najlepsie.

19. renata123 renata123 01.06.2010 23:39
Ahojte aj ja by som sa chcela pridat s mojim pribehom.Pred mesiacom som sa ja a moj brat dozvedeli ze ocko ma rakovinu pazeraka a na zaludku,plucach a na peceni ma metastazu.S bratom sme sa rozhodli ze to nepovieme ocovi ale ani nasej mamine.Mysleli sme ze to nejako dvaja zvladneme.Ale osud t chcel inak:Pred dvomi tyzdnami nam nahle zomrela mamicka.Vomne sa zrutil cely svet.v tom momente som nevedela co a ako bude dalej.Ale nastastie primne stoji moj manzel a moje dve velke dievcata a oni mi davaju silu aj ockovi.Velmi sa bojim od buducnosti,ale dufam budeme mat dost sil bojovat proti tejto chorobe.

20. stana stana 26.05.2010 22:12
Ahojte, aj ja som rodinný príslušník a chcela by som sa k Vám pridať, moja maminka má tiež rakovinu, sme na zaciatku liečby, chodí na chemoterapie.. Bol to pre nás šok.. Ale rozhodli sme sa bojovať a čo najviac ako to len bude možné sa smiať a veriť, že inak ako dobre to dopadnúť nemôže.. Zatiaľ sa nám to darí, ale sme len na začiatku, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej. Jasné, že sme boli smutní, že sme sa zľakli a niekedy nás prepadnú zlé myšlienky, ale snažíme sa tie myšlienky vždy zahnať aby sme nestratili chuť bojovať.. Najťažšie pre mňa je, keď je mamine zle, keď má bolesti.. chcela by som to vtedy zobrať na seba.. Veľmi obdivujem maminu, že sa pripája k môjmu humoru, že sa stále veľa smejeme, že neodmieta moju pomoc, takúto formu terapie :-), lebo smiech je dobrý lekár.. Viem, že je to pre ňu neskutočne ťažké, ale som rada a som na ňu hrdá, že ju to nepoložilo.. Tak ideme ďalej bojovať :-). Prajem Vám všetkým veľa, veľa síl, veľa viery, veľa odvahy.. Bojujte pokiaľ vládzete, snažte sa, aj keď máte pocit, že ste na konci so silami.. A hlavne my, rodinný príslušníci musíme nájsť v sebe tú silu, aby sme ju mohli odovzdávať!

21. asamaa asamaa 14.05.2010 11:30
som jedna z dcer, otecko má rakovinu pažeráka má 78 rokov a po uspešnej liečbe kedy mu sprechodnili pažerák po radioterapií a chemoterapií ja stabilizovaný,ale tým,že keď nemohol jest velmi schudol a teraz sa nám odmieta pohybovať-viacmenej leží je apatický mám problém ako mu pomôcť nakolko sme dve sesrti a hlavne mamina je ešte pri ňom rozchádzame sa v názoroch čo je jemu dobré. Toto ťažké obdobie mi pomáha prekonať viera v Boha a vedomie a sila,že to musím zvládať aj ked niekedy cítim krivdu.Už som opatrovala chorú babičku a vtedy som nevedela ako reagovať hlavne preto ,že ma to obmedzovalo ale teraz tie skusenosti používam pri ockovi,len nie vždy su brané zo strany mamička, napr pomoc psychijatra,podla mňa netreba sa báť ju vyhladať veď antidepresíva už v takejto chorobe neublížia.Privítala by som diskusné forúm o pomoci a názoroch rodinných príslušníkov na život s rakovinou.

22. danusa-111 danusa-111 18.03.2010 17:43
Dobrý den,ja som tiež rodinny prislušnik,moj muž(druh),má leukemiu,ťažko to preživam,i ked teraz su vysledky dobre,ale aj tak musi postupiť transplantaciu kostnej drene...stale nato myslim,ci je to až tak potrebne,lebo su tam rizika že telo to nemusi prijať...teraz sa citi v pohode...bojim sa čo bude.....Daniela

23. macka macka 14.10.2009 21:42
Ahojte,chcem sa k Vám pripojit lebo tiež so jedna z Vás teda rodinný príslušník čo má v rodine pacienta chorého na rakovinu,je ním môj manžel.Minulý týždeň sme oslávili 15 výročie našej svadby.Neviem kde beriem tu silu zvládat všetky tie trápenia čo nás prenasleduju pri tejto chorobe.Určite mi daju za pravdu všetci tí čo sa s takou zákernou chorobou už stretli.Mám aj také skusenosti (hlavne z práce),že to nevie niekto pochopit čo nás to stojí síl tých fyzických ale hlavne psychických.Držím Vám všetkým palce zvládat situáciu tak aby ste boli so všetkým spokojný.

24. babina babina 09.10.2009 00:39
Ahoj Anna, hovoríte z duše,ja prežívam to isté. Manžel je chorí už 16 mesiacov , má rakovinu pluc a teraz má metastázy, bolesti... Občas to vzdáva a ja sa bojím, že nebudem dosť silná. Už 12 rokov som doma na inv.dochodku, on bol ten silnejší, bol mojou oporou a zrazu musím byť silná ja, neplakať, dodávať mu odvahu do boja s nerovným superom. Za 36 rokov čo sme spolu, sme preskákali všeličo a preto mu vždy hovorím,že my sa nedáme. Chýba mi kontakt, manžel nevládze chodiť do spoločnosti, tak sa aspoň cez internet posťažujem.. Helena

25. anna anna 09.07.2009 14:57
Som rodinný príslušník a mám pocit, že som neurobila dosť pre svojho manžela,aj my to máme ťažké, každý sa obracia na nás, radí nám až je toho veľa a kým si ten život usporiadate ináč, niekedy je neskoro, táto internetová stránka je super, potrebovala som ju skôr. Je ťažké zapájať do života človeka, ktorý to vzdáva.Odmieta vašu pozornosť, lásku, záujem akoby sa vám chcel sprotiviť, aby ste mali menší smútok, keď odíde.Boli dni keď život prebiehal veselo a normálne a vtedy som čerpala silu.Je ťažké bojovať s touto chorobou, ale ešte ťažšie je žiť bez milovaného človeka.Možno tieto slová pomôžu nielen zdravím ale aj chorým.

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia