X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Pre pacientov

Registrácia | Kontakt

Kvalita života po ukončení liečby

Remisia znamená novú šancu, návrat do „normálneho“ života. Táto vízia pomáha mnohým pacientom zvládnuť náročné chvíle liečby, je cieľom, ku ktorému vo svojej nádeji smerujú, chvíľou, o ktorej toľko krát snívajú. A zrazu to všetko môže vyzerať celkom inak...

Obdobie po liečbe môže byť často sprevádzané telesnou a duševnou únavou, obavami, či telo znova nezlyhá, strachom z budúcnosti, neistotou, ako svoj život nasmerovať ďalej a inými znepokojujúcimi myšlienkami. Tým najčastejším problémom, s ktorými sa niektorí pacienti v tomto období stretávajú, sa budeme venovať podrobnejšie.

Únava

Po ukončení liečby môže na vás doľahnúť pocit fyzickej a psychickej vyčerpanosti. Môže trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj dlhšie. Mnohých pacientov tento stav zaskočí – prečo prichádza vtedy, keď majú to najťažšie už za sebou a chceli by normálne fungovať?

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako paradox, je zrozumiteľná reakcia organizmu: počas liečby je vaše telo a psychika maximálne zaťažené. Po jej ukončení môžu konečne vypnúť a práve vtedy, keď opadne z vás všetok stres, strach, úzkosť alebo kombinácia toho všetkého spolu, doľahne na vás únava. Je tiež dôsledkom tzv. kumulatívnej záťaže z liečby, teda všetkého, čo počas nej váš organizmus absolvoval. To najlepšie čo môžete urobiť, je rešpektovať to, ako sa cítite a nestresovať sa tým, ako dlho to bude trvať. Potrebujete čas na telesné aj psychické zotavenie, doprajte si ho.

Očakávania

Neprimerané očakávania vedia veľa pokaziť. Pokiaľ budete týždeň po ukončení liečby od seba očakávať, že budete fungovať na sto percent, môžete byť sklamaní z toho, ako málo vládzete. Samozrejme, sú pacienti, ktorí liečbu zvládajú bez ťažkostí a aj späť do života „vhupnú“ celkom ľahko. Ak to ale nie je váš prípad, buďte na seba trpezliví a pridávajte si záťaž a povinnosti len postupne. Prekonali ste náročnú etapu svojho života, nechcite zvládnuť všetko a hneď. Fyzické vypätie a stresy vášmu zotavovaniu rozhodne neprospejú.

Niekedy môže nastať problém aj v očakávaniach a reakciách vašich najbližších. Jeden extrém je, že očakávajú, že hneď ako ukončíte liečbu oprášite všetky svoje „staré role“ a budete naplno fungovať. Ten druhý je, že sa o vás stále starajú ako o chorého a predstava, že by ste mali začať napríklad znova chodiť do práce, v nich vyvoláva obavu, že ak sa nebudete šetriť, choroba sa vám môže vrátiť. Ako vo všetkom, aj tu platí, že žiaden extrém nie je dobrý. A o tom, čo po ukončení liečby zvládnete a čo nie, by ste mali rozhodovať vy sami s ohľadom na to, ako sa cítite a čo vám odporúča váš lekár.

Ťažkosti s opätovným zaradením sa do normálneho života

Po ukončení liečby môže byť pre vás náročné vrátiť sa k predošlému spôsobu života, do sociálnych rolí, v ktorých ste predtým fungovali. Situácia sa stáva ešte zložitejšou, ak sa dostanete do čiastočnej, alebo úplnej invalidity, alebo ak zistíte, že práca, ktorú ste robili, je nad vaše sily.

Nie je ľahké nájsť si nové životné smerovanie. Pomocníkmi v takejto situácii sú pre vás opäť čas, trpezlivosť a podpora najbližších. Postupne sa tiež budete musieť zmieriť so skutočnosťou, že váš život v niektorých ohľadoch možno nebude taký ako predtým. Je to o to ťažšie, že ste sa tak nerozhodli vy sami, ale zmenu spôsobila choroba. Napriek tomu to nemusí byť tragédia. Závisí od vás, ako sa k tomu postavíte. Nová etapa života po liečbe, či choroba samotná, môžu byť impulzom k hľadaniu spôsobu v čom a ako začnete odznova. Neuberajte si sily neustálym vracaním sa k tomu, čo bolo a čo ste stratili. Prijmite od života novú výzvu a chopte sa jej.

Čo vám môže pomôcť začleniť sa do normálneho života:

  • Voľte cestu postupných krokov s ohľadom na vlastné možnosti, zdravotný a psychický stav. Doprajte si čas, ktorý potrebujete. Prílišný tlak zvyšuje napätie a spôsobuje stres.
  • Klaďte si primerané očakávania.
  • Kým nie ste „vo forme“, rozdeľte si deň na kratšie časové úseky, v ktorých budete striedať aktivitu s oddychovaním.
  • Hľadajte, čo vášmu organizmu prospeje, ale vyberajte si to, čo vám vyhovuje najviac. Nerobte všetko naraz a najmä, nedajte sa terorizovať vlastným strachom.
  • Pohybujte sa na čerstvom vzduchu a po troškách zaťažujte svoje telo.
  • Neizolujte sa, obnovte stretnutia sa s priateľmi, staré činnosti a záľuby.
  • Naučte sa naplno využívať to, čo vám ostalo, alebo čo ste dokonca chorobou získali, a nezaoberajte sa donekonečna tým, čo ste už stratili a čo už nejde.
  • Radujte sa aj z najmenších pokrokov a rátajte víťazstvá, nie prehry.

Strach z relapsu

Obava, že sa choroba môže kedykoľvek vrátiť nie je zriedkavou obavou pacientov po liečbe – možno trápi aj vás. Zrazu chýba bezpečie nemocnice, kde je človek pod neustálou kontrolou lekárov a je tiež ťažké znova dôverovať svojmu telu. Čo ak zlyhá znova? Ubráni sa proti rakovine, ak nebude posilňované protinádorovou liečbou? Takéto a podobné myšlienky môžu kaziť prežívanie obdobia, na ktoré ste toľko čakali. Čo urobiť s touto neistotou? Pekne sa nad tým zamýšľa onkológ jednej pacientky v knihe M. Silvera „Moje žena má rakovinu prsu“: „Môžete stráviť celý zvyšok života tým, že si budete robiť starosti s možnosťou recidívy. Ak sa vám choroba nevráti, tak ste celú tú dobu premrhali zbytočnými starosťami. A ak recidíva príde, tak ste si všetok ten čas, ktorý ste mali, skazili obavami namiesto toho, aby ste sa radovali z prítomného okamihu a žili ho naplno“.

Kto sám nebol chorý, ten len ťažko pochopí hrôzu, ktorú prežíva bývalý pacient pri podozrení, že sa mu choroba vracia. Pacienti, ktorí v období po liečbe podobné pocity zažili, popisujú, že s pribúdajúcimi dňami a týždňami od ukončenia liečby strach postupne opadne, jeho intenzita a častosť poľaví. Sú ale obdobia, kedy sa vo vás môže opäť na chvíľu ozvať, nezľaknite sa: keď budete pred kontrolou u vášho onkológa..., keď vo vašom okolí niekto ochorie na rakovinu..., keď sa dozviete, že uňho liečba zlyhala, a pod. Strach z relapsu sa tiež môže ozvať, ak by ste prežívali náročné a stresujúce obdobie, kedy je psychika oslabená.

Ak teda opäť položíme otázku „Čo urobiť s tou neistotou“? Jediná poctivá odpoveď je: hľadať spôsob ako sa s ňou naučiť žiť. Jedna z vecí, ku ktorej vás vaše ochorenie priviedlo, je život s neistotou. Budete ju musieť prijať ako súčasť svojej cesty a to je náročná úloha. Niekedy to pôjde ľahšie, inokedy možno ťažšie. Vtedy si spomeňte na to, že aj keď nemáte absolútnu moc zabrániť tomu, aby sa rakovina vrátila, je určite vo vašich silách jej nedovoliť, aby vrhala tieň na váš život v čase, keď si môžete užívať pekné dni.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 2

1. jirkason jirkason 22.09.2016 12:15
Dobry den, jake poslední chvíle nebo zlé spravy, toto nechci uz slyset, existuje pristroj-zarizeni kterym jsme s ruskymi kolegy vylecily 3-4 stad. rakovyn i po chemoterapiich. Pristroj je mozne sestavit dosti jednoduse, pokud bude zajem vse napisi a poradim, svoji maminu 86let, ktera ma stitnou zlazu vyblokovanou skoro na nulu jsem za 14 dni dal do stavu 50procentni zlepseni, rakoviny trvaji od 4-6mesicu + javorovy sirup se sodou. Pokud ma clovek imunitni system alespon trochu schopny odbouravat patogeny je obrovska sance uplneho uzdraveni. zde muj pristroj video 7 dilu, mluveno rusky pro sve kolegy jako ilustrace provedeni!!! https://www.youtube.com/watch?v=eSgoXSVqF2Q

2. vivianne vivianne 04.01.2014 17:43
Prosím vás ako dlho ste boli PN pri rakovine prsníka. O týždeň ma čaká operácia a netuším ako dlho budem nebudem schopná ísť do práce....

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia