Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Psychické problémy po liečbe

Mám 51 rokov. V roku 2009 mi diagnostikovali rakovinu prsníka na pravej strane. Výsledky boli dosť zlé, mám aj Her 2 pozitív. Liečbu som skončila v roku 2010. Po jej ukončení som začala mať psychické problémy a musela som začať navštevovať psychiatričku, kde chodím doteraz. Je to normálne, že som veľmi precitlivená, všetko sa ma dotkne a stále mám strach? Bohužiaľ, som v rodine tretia žena, ktorá má rakovinu. Moja stará mama zomrela na rakovinu, aj mama. Mala presne tú istú diagnózu ako ja, len s tým, že jej napadli metastázy kosti. Vydržala štyri roky a umrela. Vždy to mám na rozume a mám podvedomý strach, ktorý prichádza a odchádza, nemám ho stále. Blízka rodina ma už niekedy neberie vážne, lebo teraz chvalabohu nemám zlé výsledky. Ale aj to mi zle padne, že ma považujú za 100% zdravú. Ku chorobe sa mi pridružili bolesti kĺbov, vybrali mi chrupavku z kolena, vyrezali zvláštny útvar z nohy a odvtedy sa môj strach vystupňoval, nedá sa so mnou komunikovať. Prosím Vás o radu ak sa to dá, ako sa mám upokojiť alebo myslieť aspoň viac pozitívne. V noci mávam veľmi zlé sny a potom mi je celý deň ťažko. Rada by som bola veselšia a pokojnejšia. Za trpezlivosť a pomoc Vám vopred ďakujem. Katarína

Odpoveď psychológa:

Milá pani Katarína,

pri onkologickom ochorení dá psychika niekedy riadne zabrať. A je veľmi časté, že sa psychické ťažkosti prejavia práve potom, keď liečba skončí. Je to jednak reakcia vyčerpania na extrémne stresujúcu situáciu a mobilizácii všetkých fyzických a psychických síl počas liečby. A po ukončení liečby sa môže objaviť strach z toho či sa choroba nevráti, čo bude ďalej atď. (viac si môžete prečítať v textoch na našej stránke). Vo Vašom prípade sú úzkostné myšlienky posilnené tým, že ste tretia žena v rodine, ktorá má túto diagnózu, navyše Vaša mama na toto ochorenie zomrela. Na to sa predsa nedá nemyslieť, vymazať to z hlavy. Vaša rodina Vás svojim postojom k Vám ako k úplne zdravej zrejme chce povzbudiť, lenže to Vás nezbaví strachu z toho, že sa Vám ochorenie môže vrátiť. Ba cítite sa ešte viac nepochopená a osamotená vo Vašom strachu. Navyše, istá miera toho rizika tu reálne aj je... Aj keď treba myslieť aj na to, že vývoj zdravotného stavu je u každého pacienta veľmi individuálny, výsledok liečby ovplyvňujú mnohé faktory a liečba z roka na rok výrazne postupuje vpred, čiže vzdávať sa určite netreba. A hoci to nie je ľahké, naučiť sa žiť v akomsi "prímerí" s tou obavou v hlave. Teda nie sa jej chcieť za každú cenu zbaviť, lebo to aj tak nejde... učiť sa ju prijať (viem, ľahko sa to píše, ale oveľa ťažšie robí), ale zasa nenechať sa ňou ani pohltiť. Budú lepšie dni a niekedy horšie, treba si užívať tie, kedy to ide a hľadať pomoc keď Vás to valcuje.

Pani Katka, z môjho pohľadu by Vám mohli pomôcť dve veci, vlastne tri:

1. hovorte so svojou psychiatričkou a prehodnotiť či je Vaša psychofarmakologická liečba dobre nastavená, keďže Vaša úzkosť je stále taká intenzívna, ba dokonca po poslednej udalosti s nohou sa vystupňovala. Lieky síce nevymažú z Vašej hlavy tému Vášho ochorenia, ale ich správne nastavenie, kombinácia a dávkovanie sú veľmi dôležité (a nie vždy sa to podarí na prvý raz, nie zriedka treba liečbu dolaďovať, upravovať).

2. buďte v kontakte s ľuďmi, ktorí prešli/prechádzajú niečím podobným ako Vy. Nezostávajte so svojimi myšlienkami a obavami sama, ak necítite také pochopenie u Vašej rodiny aké by ste potrebovali, určite hľadajte tento druh podpory inde. Odkiaľ ste? Nechceli by ste prísť na našu skupinu v Bratislave alebo vo Zvolene? Máme v nej aj pacientky s Ca prsníka, mnohé prešli rovnakými úzkosťami ako Vy a dnes už s nimi vedia žiť. Verím, že by Vám takéto stretnutia pomohli. Stretávame sa približne raz za 5 týždňov, v skupine je asi 12 ľudí, takmer všetko ženy, s diagnózou CA prsníka asi štyri. Pokiaľ by bolo pre Vás finančne náročné docestovať, cestovné Vám uhradíme.

3. bolo by veľmi dobré, keby ste okrem psychiatra chodili aj k psychológovi. Totižto lieky Vašu úzkosť potlačia, ale Vy o nej potrebujete aj hovoriť, učiť sa ako tieto myšlienky zvládať, čo môžete sama pre seba urobiť atď. V prípade, ak ste z Bratislavy a okolia, rada Vám poskytnem pár hodín terapie.

Prajem Vám veľa síl!


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!