Poradňa onkopsychológa
KontaktOdmieta realitu?
Dobry den, chcela by som vas poprosit o radu. Zhruba pred mesiacom bol otec operovany pre karcinom pluc, ktory mu bol nahodne zisteny pri bronchopneumonii /na rtg/to bolo na zaciatku augusta,1.10.mal CT kde bolo podozrenie na maligny proces a preto bol objednany do Hagov, kde odoperovali horny lalok pluc a nador sa potvrdil. Napriek tejto dg. sme radi ze je to len T2N0M0 ,I.b st. co je vyborne a snad sa proces nerozsiril.ale aby som sa vratila k pacientovi.Otec pred operaciou bol velmi vesely,usmievavy, rad chodil na futbal-je vo vybore,v minulosti hrac II. ligy /ma 61 rokov/, rad sa staral o dvor, robil drobne prace doma. Vedel sa vsak aj poriadne rozculit ked napriklad boli problemy vo futbale..aj ked sme mu hovorili, ze su to banality, je taky..o svojej dg. sme mysleli ze vie..vysvetlila som mu, ze ide o maligny proces, zhubny, ale je to vsetko vonku a uzliny so tiez negativne a vyhliadky su vyborne aj ked bude este nutna dalsia liecba. Vsetko bolo ok, pochopil /sme s manzelom lekari, nie onkologovia/.snad sa aj na nas spolieha, lebo nema zaujem samostatne studovat o chorobe a ani sa velmi nepyta. lieky ktore ma brat A doplnky ktore sme usudili ze budu vhodne berie , na vysetrenia ho vozim...no velmi nas prekvapilo, ze naposledy svojmu bratrancovi, ktory ho prisiel pozriet povedal, ako je rad ze to nie je rakovina. A to nas dostalo do uzkych..je pravda ze tomuto slovu sme sa akosi vyhybali..zeby otec nevedel o suvislosti nador-rakovina? tak teraz neviem co dalej... zotavuje sa z operacie aj ked je mierne frustrovany z toho ze vela lezi, nemoze robit veci, ktore robieval, a este aj to pocasie a predstava nastupujucej zimy a zleho pocasia ho asi deprimuje.. Chcela by som vas poprosit o vas nazor/aj ked otca nepoznate/co s informovanostou..ani neviem, ci to skutocne nevie alebo len nechcel aby to bratranec vedel-co sa mi nezda.povedat mu? Zacat nenapadne rozpravat o inych pacientoch ako sa liecia a ako ziju s RAKOVINOU?zatial len Pozorujem jeho vyjadrovania o chorobe a snazim sa zistit ci teda vie alebo nie..
dakujem katarina
Odpoveď
Dobrý deň, pani Katarína rozumiem aká ste zmatená z oteckovej reakcie, veľmi podobnú situáciu som zažila s mojim otcom a zo skúseností viem, že takto reagujú mnohí pacienti. Keďže je Váš otec inteligentný človek a povedali ste mu o aké ochorenie ide (aj keď ste nepoužili slovo rakovina ale povedali mu, že nádor je zhubný a bude potrebná ďalšia liečba) nepredpokladám, že by túto informáciu nepochopil, ale že zafungovali obranné mechanizmy (popretie či vytesnenie - veľmi časté v tomto štádiu ochorenia a liečby) slúžiace k tomu aby pomohli chorému spracovať realitu spôsobom a tempom, ktoré sú pre neho "bezpečné". Sú pacienti, ktorí o svojej dg počujú opakovane od svojho lekára, berú CHT, chodia na onkológiu a napriek tomu hovoria o svojim ochorení tak, že to vyzerá, že netušia, že majú rakovinu. Ak mám byť konkrétna, u môjho otca to prebiehalo tak, že po operácii mu bolo jasne povedané, že má rakovinu aj s metastázami a vravel, že je s tým vyrovnaný. Potom sa zlepšili výsledky krvi a vravel, že to je lepšie, tak už sa snáď vyzdraví (o rakovine ani zmienky).Potom zasa prišli reči o smrti a o tom, že vie, že sa blíži (žiaľ, v jeho prípade to bola realita) a potom zasa, že sa cíti lepšie a že sa operácia zrejme vydarila (pritom išlo len o paliatívny zákrok a lekár mu na rovinu povedal, že mu zostáva pár mesiacov života...). Píšem Vám to na ilustráciu toho ako rôzne môžu chorí svoju situáciu prežívať. Ak správne rozumiem, Vášho otecka čaká CHT. Pri nej by ste mu mohli znova spomenúť, že keďže nádor bol zhubný – hoci len v začiatočnom štádi - je potrebná zabezpečovacia liečba. Ak sa bude pýtať ďalej, poviete viac. Ak sa nebude, je to jasný signál, že rozumie, ale realitu nie je ešte schopný prijať či hovoriť o nej. Kamarátkin otec, ktorému lekár opakovane povedal, že má rakovinu, celé roky pred rodinou na túto tému nehovoril a keby od lekára nevedeli, že to vie mysleli by si, že mu to nikdy nepovedal. V každom prípade by s Vašim otcom mal o jeho ochorení hovoriť aj jeho ošetrujúci lekár, aj to mu môžte povedať, že vy s manželom ste síce lekári ale nie onkológovia a že jeho lekár mu presne vysvetlí čo sa bude diať ďalej. Uvidíte ako to otec spracuje a podľa toho budete postupovať ďalej. Neodporúčam veľmi hovoriť o iných pacientoch (ak vytesňuje, aj tak si to nespojí so sebou...). Pozícia pozorovateľa - teda pozorovať čo sám otec o chorobe hovorí je vhodnejšia - tu môžte nenásilne vstúpiť ak nejaké jeho vyjadrenia nebudú zodpovedať realite a jemne ho usmerniť. Dajte mu čas a buďte trpezliví. Držím Vám palce.
M.A.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»