Poradňa onkopsychológa
KontaktBabka nám psychicky odchádza
Veľmi pekne Vás chcem požiadať o radu, pretože už skutočne nevieme čo robiť, sme zúfalí. Mojej 74-ročnej babke diagnostikovali v auguste po operácii brušnej dutiny rakovinu peritonea. Zároveň jej zaviedli ileostómiu. Chemoterapiu absolvovala len trikrát, pretože má vysoký kreatinín v krvi, kvôli ktorému jej ju nemôžu ďalej podávať. V dôsledku vysokej hladiny kretinínu je zároveň veľmi slabá. Momentálne je hospitalizovaná na internom oddelení, kde by jej mali zavodniť obličky, aby sa kreatinín znížil. Problém, ktorý som spomínala na začiatku, však spočíva v babkinej psychike. Je veľmi depresívna a pesimistická a okrem toho máme posledné dni pocit, že začína strácať orientáciu v čase a priestore, horšie začína počuť, pričom sluch mala vždy v poriadku. Teda možno to ani nie je v sluchu, ale skôr v tom, že ani veľmi nevníma, čo hovoríme, fakt neviem. Veľmi sa kvôli tomu trápime. S jej rakovinou a ileostómiou (s ktorou tiež boli na začiatku veľké problémy) sme sa ako-tak zmierili, ale ak odíde aj psychicky, tak to ju už úplne stratíme. Prosím Vás, poraďte mi, ako sa k nej máme správať, čo máme robiť aby sa jej vrátila orientácia a aspoň trošku optimizmu. Je to normálna psychická reakcia, alebo niečo výnimočné? Nevieme si rady.
S pozdravom Simona
Odpoveď psychológa:
Vašu babku ochorenie, ktoré postupuje a tiež ťažkosti k nemu pridružené, určite veľmi vyčerpáva. A keďže myseľ, emócie a telo sú úzko prepojené, ak je slabučká a nevládze, aj jej myseľ a chuť do života je oslabená. Psychický úpadok môže teda byť jednak dôsledkom celkovej slabosti vyplývajúcej z ochorenia a tiež všetkých diagnostických a iných procedúr ktoré podstupuje, ale tiež reakciou na samotnú diagnózu život ohrozujúceho ochorenia. Apatia, rezignácia či depresia sú častou sprievodnou reakciou na ochorenie a liečbu (a niekedy jej priebeh môžu výrazne sťažiť). A keď je pacient veľmi oslabený telesne a ešte aj depresívny, prestaviť ho na "pozitívne myslenie" bez odbornej pomoci je takmer nemožné. Preto pokiaľ takýto stav u Vašej babky pretrváva dlhšie, treba požiadať ošetrujúceho lekára aby jej stav konzultoval s psychológom, prípadne psychiatrom. Veľa pre Vašu babku robíte už tým, že ste pri nej, staráte sa ňu, čím jej dávate najavo Váš záujem a lásku. Vyhnite sa však tomu, aby ste na ňu príliš naliehali aby bojovala, nevzdávala sa atď. Pretože keď je človek fyzicky aj psychicky veľmi vyčerpaný, aj keby chcel, ba dokonca vie, že by MAL, nedokáže to. Starkú skôr chváľte ak sa drží - zamerajte sa aj na drobné prejavy zlepšenia, prejavujte jej porozumenie v tom aké je to pre ňu ťažké a uistenie, že ste v tom pri nej. Vaša láska a pozornosť je to, čo jej dušu najviac ovlaží, svoje však musia urobiť aj odborní lekári.
Držím Vám palce a babke prajem veľa síl
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»