Poradňa onkopsychológa
KontaktČo teraz?
Rozhodla som sa Vám napísať, pretože už niekoľko dní sa cítim hrozne. Som smutná a plačlivá a neviem čo sa deje. Ale začnem od začiatku: v októbri 2012 mi zistili nádor v prsníku a hneď so začala aj s chemoterapiou. Absolvovala som 8 cyklov, potom v marci som bola na operácii a teraz by som mala ísť na ožarovanie. Od začiatku som všetko zvládala fajn, snažila som sa tomu nepoddať, mala som energiu, dokonca dcéra mi povedala, že sme sa nenasmiali spolu toľko keď som bola zdravá ako teraz. Po operácii sa mi dosť pomaly hojí rana/odobrali mi celý prsník/,dlho mi to hnisalo a ožiare sa tým stále odsúvajú. Zrazu asi minulý týždeň ma prepadol smútok, nechce sa mi do ničoho a nič ma nebaví ,zo všetkého mi je do plaču. Neviem si pomôcť, neviem prečo som taká smutná. Chcela by som to prekonať, ale neviem ako. Na začiatku som bola odhodlaná zabojovať a teraz ako keby som už nemala energiu na nič a to ma ešte čakajú ožiare...Poraďte mi prosím.
Odpoveď psychológa:
To čo na Vás doľahlo je dôsledok kumulatívnej psychickej aj fyzickej záťaže z ochorenia a liečby. Často sa takéto pocity objavia práve po tom, ako má pacient to najťažšie za sebou: zvládli ste chemoterapiu, operáciu a aj samotnú stratu prsníka... Vyrovnávanie sa s týmto všetkým – či už telesne, alebo psychicky, je náročný a dlhodobý proces. A rovnako aj čakanie na ožiare dá zabrať - potrebovali by ste už mať všetko za sebou a uzavrieť túto etapu... Jednoducho to všetko na Vás doľahlo práve teraz. Ale neľakajte sa, jednak ožiare nie sú také náročné ako to čo ste podstúpili doteraz, takže ich určite zvládnete. A najmä, podľa toho čo píšete je zrejmé, že ste bojovníčka. Určite sa Vám podarí "naštartovať" znova, len toto obdobie treba prežiť, prekonať. Nebojte sa svojho smútku a sĺz, ani ich nepotláčajte. Nemusíte byť stále silná, dovoľte, aby sa všetky bolestivé či smutné pocity prejavili, aby všetko to, čím ste si museli prejsť a čoho ste sa báli, vyšlo von. Aj keď takéto stavy nie sú príjemné, sú pochopiteľnou súčasťou toho čím prechádzate. Dajte si nejaký čas a pozorujte ako sa Váš psychický stav bude vyvíjať. Ak by sa nemenil viac ako pár týždňov, bolo by dobré osobne navštíviť psychológa a rozobrať Vaše pocity a myšlienky s ním. Ak takúto možnosť v mieste svojho bydliska nemáte, pokojne mi napíšte znova, preskúmame trochu viac aké majú Vaše emócie obsah, aké myšlienky sa za nimi skrývajú. Držím Vám palce!
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»