Poradňa onkopsychológa

Obaja moji rodičia sú nevyliečiteľne chorí

Dobrý deň, chcem Vám poprosiť o radu, ako zvládnuť náročné obdobie, ktorým prechádzam.

Obaja moji rodičia sú nevyliečiteľne chorí. Otec má viacero závažných diagnóz, mama sa lieči s karcinómom prsníka, nedávno jej diagnostikovali mnohopočetné metastázy v kostiach a podstupuje paliatívnu rádioterapiu. Žijem s rodičmi v jednej domácnosti (spolu s 12-ročnou dcérou), hoci mám svoj byt. Keď som sa rozvádzala, rodičia mi poskytli útočisko a teraz, keď sú chorí, nedá mi od nich odísť a nechať ich napospas. Moje okolie mi vyčíta, že by som mala brať ohľad na dcéru, vraj jej nerobí dobre, keď žije v domácnosti s ťažko chorými ľuďmi. Možno môj názor nie je správny, ale ja si myslím, že jej tým aj dávam príklad, ako sa v živote postaviť k tomu, keď niekto blízky ochorie. Teda, že by sme sa na neho nemali vykašlať, ale podať mu pomocnú ruku pokiaľ sa to dá. Zaujíma ma Váš názor, robím to dobre, alebo...?

V minulosti som sa ambulantne liečila s ľahkým stupňom depresie a úzkostnou a panickou poruchou. Chodila som popri tom do práce a hoci to nebolo jednoduché, zvládla som to. Bojím sa ale, že keď rodičia odídu moja depresia sa vráti. Lekár mi vravel, že aj tu je dôležitá prevencia – ale existuje vôbec v takomto prípade niečo ako prevencia? Snažím sa myslieť pozitívne, ale úzkosť, ako to psychicky zvládnem keď rodičia zomrú, sa dostaví aj tak. Cítim sa tiež vyčerpaná. Mala by som si nájsť čas aj pre seba, vyčlenila som si na to večer, avšak hneď ako si ľahnem do postele, zaspím od únavy. Momentálne vybavujem pre rodičov opatrovateľku, aby som mohla chodiť do práce. Mamina je ešte mobilná, ale ocko leží a chodí veľmi málo, treba mu pomáhať vstávať a to mamka momentálne nemôže.

Pani doktorka poraďte mi prosím, ako sa prestať báť, byť rodičom oporou, zároveň dobrou matkou a nezrútiť sa z toho všetkého? Ďakujem.

Dagmar

Odpoveď:

Milá pani Dagmar,

Ocitli ste sa v skutočne náročnej situácii – na jednej strane vážne chorí rodičia, ktorí potrebujú pomoc, na druhej dcérka, ktorá potrebuje tiež veľa starostlivosti a pozornosti. A niekde uprostred toho všetkého Vy, sama so svojimi povinnosťami, strachmi a trápeniami, keďže žijete bez partnera.

Vaši priatelia a známi to určite myslia dobre, keď Vám chcú radiť, čo by ste mali urobiť. Ale oni nie sú vo Vašej situácii, oni si ju len zvonka predstavujú. A teória je často krát celkom iná ako skutočnosť... Len človek, ktorý niečo také ako prežívate Vy sám prežil, sa dokáže skutočne vcítiť do toho, aké ťažké je pre Vás túto dilemu vyriešiť.

Áno, pre dieťa je náročné, ak vyrastá medzi chorými ľuďmi. Na druhej strane, presne ako píšete, keď vidí Váš prístup, aj to formuje jeho osobnosť a priority. Musí byť pre Vás náročné skĺbiť potreby chorých rodičov a zdravého dieťaťa. Napriek tomu je to zrejme znesiteľnejšie, ako výčitky, keby rodičia situáciu nezvládali a Vy by ste žili vo svojom byte (a raz, keď sa raz pominú, cítili ľútosť, že ste neurobili pre nich viac). Preto urobte to, o čom ste presvedčená, že je to najlepšie čo môžte v danej situácii urobiť. Samozrejme, vždy s ohľadom na dcéru a vlastné sily. Dcérka Vás potrebuje mať aj pre seba, teda dbajte na to, aby ste trávili spolu čas, ktorý bude len váš. Hovorte s ňou o veciach, vysvetľujte, ale aj počúvajte. Je to už veľká slečna, jej pocity a potreby Vás môžu tiež nasmerovať, ako ďalej. Ak ste svoj byt neprenajali, keď už budete mať opatrovateľku k rodičom, možno aspoň cez víkend by ste tam mohli spolu s dcérkou tráviť čas. Zároveň by to bol spôsob, ako sa od rodičov aspoň trocha odpútať a pripraviť sa tak na čas, keď už tu nebudú. Určite nie je dobre, ak ste s nimi stále, pretože aj Vy by mali žiť svoj život. Teda aj pomôcť, ale aj sa vedieť oddeliť. Poskytnúť, ale myslieť aj na seba. Hoci je niekedy veľmi ťažké nájsť v tom rovnováhu a nie vždy sa to dá, treba sa o to pokúsiť aspoň v tých chvíľach, kedy to ide. V tomto skutočne musíte myslieť na to, že LEN AK MÁTE Z ČOHO môžete DÁVAŤ. Preto je dôležité "dobíjať baterky" a nájsť si priestor, kedy trocha od všetkého vypnete. Opatrovateľka by v tomto smere bola určite veľká pomoc.

Čo sa týka Vášho strachu zo smrti rodičov, je prirodzené, že sa o nich bojíte, keďže sú obaja veľmi chorí. Aj keď je to ťažké, máte možnosť sa postupne pripraviť na to, čo raz príde. Teraz si možno myslíte, že to nie je možné, že na niečo také sa pripraviť nedá. Ale ten čas, ktorý pre seba ešte stále máte, to všetko čo pre nich môžete urobiť, to je veľké plus ktoré Vám raz pomôže sa s ich stratou vyrovnať. Keďže ste už depresívnymi stavmi trpeli, možno by ako prevencia bolo dobré, aby ste boli v kontakte s lekárom, u ktorého ste sa so svojimi ťažkosťami liečili, aby ste Váš psychický stav mali pod kontrolou. Taktiež sa kedykoľvek v budúcnosti môžete znova obrátiť na mňa.

S pozdravom M.A.

Prečo negoogliť na vlastnú päsť »

Len si nič negúglite - tak niekedy znie rada lekára pacientovi pri odchode z ambulancie. Bez ohľadu na to, ako dobre mienená rada ...

viac »

Pri zvládaní ochorenia a liečby sa akýkoľvek kvalitný zdroj pomoci ráta. V tejto rubrike Vám prinášame tipy na zaujímavé knihy, články, blogy, ako aj odporúčania a inšpirácie od spolupacientov či tých, ktorí sú v tejto oblasti aktívni a nápomocní.

Odporúčania a inšpirácie »

Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je vhodnéviac »

Mama (83 rokov) sa lieči s onkologickým ochorenímviac »

Môjmu manželovi nedávno diagnostikovali rakovinuviac »

Otázky a odpovede »