Poradňa onkopsychológa
KontaktOpustená v chorobe
Chcem sa spýtať na Váš úprimný názor ako postupovať v prípade mojej krstnej mamy, ktorej včera diagnostikovali rakovinu prsníka. Jej muž je alkoholik, jedno dieťa kvôli alkoholizmu má intelekt nie v norme. Život má veľmi ťažký. Stará sa o ťažko chorú mamu, denne žije v strese, je smutná, že má taký život. Muž ju v tejto ťažkej situácii nepodporuje, aj do Bratislavy do NOÚ ju viezli cudzí ľudia. Viem, že si podporu zaslúži a chcem jej pomôcť tým, že jej zoženiem psychologickú pomoc. Rada by som jej to po operácii navrhla a ak bude súhlasiť, aj ju tam zobrala. Možno aspoň na jedno stretnutie nech sa rozhodne. Možno by vedela zmeniť svoj život k lepšiemu, viac sa z neho tešiť a menej sa stresovať. Vidím, že to potrebuje. A viem, že si zaslúži, aby mala pri sebe niekoho komu môže veriť a oprieť sa o neho v tých ťažkých časoch. Viete, poviem Vám úprimne jednu vec. Ak ona nezmení svoje vnímanie na jej muža a okolie tak ju to položí. Jej muž je chrapúň, nepodporí ju, nevie s ňou vychádzať, nadáva jej, miluje len seba a svoj alkohol, aj deti hucká ich proti nej. Všetci to vidia, ale ona nie. A to ju zničilo :-(
Veľmi sa o ňu bojím. Hlavne si myslím, že potrebnú pomoc a podporu od najbližšej rodiny nebude mať, preto jej chcem navrhnúť toto. Ale ako ju poznám, je veľmi tvrdohlavá a myslí si, že nijakú pomoc nepotrebuje. Viete mi prosím poradiť ako v tomto postupovať? Čo môžem pre ňu spraviť – samozrejme okrem toho, že ju vypočujem, pôjdem s ňou ako doprovod k lekárovi, atď. Jedná sa o 45 ročnú ženu.
Ďakujem Vám za Váš úprimný názor a venovaný čas. Veľmi mi tým pomôžete.
Odpoveď:
Smutný životný príbeh Vašej krstnej mamy. Chápem, že si o ňu robíte starosť a chcete jej pomôcť. Oceňujem Vašu snahu. Či ju Vaša krstná prijme uvidíte - žiaľ, niekedy ľudia pomoc odmietajú napriek tomu, že ju potrebujú. Či u preto, lebo si nechcú priznať svoju bezradnosť v situácii a vnímali by to ako zlyhanie, alebo preto, lebo nevedia ako niečo vo svojom živote zmeniť a tak radšej "dožijú" v tom čo ich ničí. A ak človek sám nechce nič zmeniť, ani tá najlepšie menená ponuka v tomto smere nemá efekt. Navrhujem Vám, aby ste o tom hovorili s jej deťmi, možno spoločnými silami sa Vám podarí ich mamu presvedčiť aby zašla ku psychológovi.
Teraz je však potrebné v prvom rade spracovať samotnú diagnózu a nastaviť sa na liečbu. Riešiť súčasne dve veľké témy (chorobu aj spolužitie s manželom) je naraz priveľa. Treba ju podporiť aby obdobie liečby dokázala zvládnuť a podľa toho ako sa jej stav bude vyvíjať jej skúsiť navrhnúť či by nezačala riešiť aj problémy s manželom.
Vaša krstná sa lieči v NOÚ, aj priamo tam môže navštíviť psychológa ak s tým bude súhlasiť. Bez jej súhlasu žiaľ nie je možné poskytnúť jej psychologickú pomoc – a ak sama nechce nemalo by to ani zmysel. Tiež Vám odporúčam, aby ste si kúpili moju knihu Keď do života vstúpi rakovina. Je v nej mnoho cenných rád vychádzajúcich zo skúseností samotných pacientov – čo im pomohlo keď im bolo ťažko, ako obdobie liečby zvládli. Rozoberám v nej čo v ktorej fáze pacient prežíva a čo mu môže pomôcť, ako ho môže rodina pochopiť, podporiť. Možno by aj jej deti takéto informácie privítali.
Držím Vašej krstnej palce aby liečba zabrala a Vám aby ste jej dokázali byť oporou. Keby ste si s niečím nevedeli rady, pokojne napíšte znova.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»