Poradňa onkopsychológa
KontaktMama ani my jej liečbu nezvládame
Potrebovala by som poradiť, ako sa mám správať k mame. Tento rok v júni jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Neviem, či sme spravili dobre, keď sme jej povedali pravdu. Mama má 79 rokov, začala sa uzatvárať do seba, nechce chodiť, nechutí jej jesť. Už podstúpila prvú chemoterapiu. Neviem odhadnúť nakoľko ma vydiera svojou chorobou, tvrdí, že má bolesti, a keď sa na ňu idem pozrieť, tak spí. Zistila, že od kvapiek od bolesti spí, tak už tvrdí, že má bolesti stále. Keď sa sťažuje, že ju bolí brucho a poviem jej, že od hladu, tak mi pre zmenu povie, že ju tlačí v krku. Všetci okolo nej beháme, otec má 81 rokov, naučil sa ju prebaľovať lebo som ju nedokázala presvedčiť, že keď sa nebude hýbať ochabne jej svalstvo a nebude chodiť. Neviem, či ju mám nechať tak, som z toho nervózna aj ja, a vidím ako jej idem na nervy, keď ju stále do niečoho nútim.
V poslednom období sa jej stav veľmi zhoršil. Nechce sa pohnúť z postele, všetko odmieta. Už ani neviem, či je dobré dávať jej chemoterapiu, rozhodli sme sa konzultovať to s interným lekárom, pretože má aj choré srdce. Ja ale vidím, že najvážnejším problémom je jej psychický stav. Moja mama celý život stále robila, o niekoho sa starala. Posledné roky sa však sťažovala, že ju zaťažuje domácnosť, odmietala variť, upratovať. Teraz v chorobe sa jej nečinnosť a nechuť niečo robiť ešte vystupňovala. Snažíme sa to brať kľudne, nie sme podráždení ani jej nedohovárame. Organizuje nás, ako sa máme o ňu starať, s ničím nie je spokojná. Keď ju chcem večer umyť povie mi, že v nemocnici sa umýva ráno a podobne.
Nechcem aby to vyznelo, že sa sťažujem, viem, že to musíme zvládnuť, ale keď sa nezlepší jej psychika asi nemá zmysel jej dávať chemoterapiu, ktorá ju môže ešte viac vyčerpať. Ako máme postupovať?
Odpoveď
Dobrý deň, z Vašich riadkov cítiť, že sa cítite bezradná v tom, ako mame pomôcť a zároveň to prežiť... Máte podozrenie, že chorobu vzala ako príležitosť sústrediť na seba pozornosť celej rodiny a "vychutnať" si starostlivosť všetkých. Ak by to tak aj bolo, určite to nerobí vedome (hovoríme tomu tzv. sekundárne zisky z ochorenia, kedy pacient nejakým spôsobom profituje zo svojej choroby). To však nič nemení na skutočnosti, že tým môžete trpieť celá rodina a neprospieva to ani jej, keďže je polohe pasívnej obete svojej choroby. Ako sa k tomu postaviť? Prejdem jednotlivými témami, ktoré ste otvorili.
• Zmeny v správaní Vašej mamy
Môžu mať viacero navzájom sa prelínajúcich príčin. Z časti to môže byť doznievajúca reakcia na dozvedenie sa diagnózy. Neznamená to však, že o svojom ochorení nemala vedieť – napokon, ak by o ňom nevedela, ako by ste jej vysvetlili liečbu, ktorú podstupuje? Časť z ťažkostí môže byť aj reakciou na náročnú liečbu. A symptómy, ktoré popisujete (nechutenstvo, nechuť ísť von, medzi ľudí, uzatváranie sa do seba, nečinnosť atď). sú aj prejavom depresie. Ak máte problém dostať mamu k psychiatrovi hovorte o jej problémoch s jej lekárom pri najbližšej kontrole. Keď od neho bude počuť, že niektoré z ťažkostí, ktoré má, môžu byť spôsobené „zlou psychikou“... a vysvetlí jej, že táto sa môže podpisovať na horšom zvládaní liečby. Možno sa mu podarí presvedčiť ju, aby navštívila psychiatra aby jej predpísal antidepresíva. Že môže v jej prípade ísť o psychický problém nasvedčuje aj to, že tendencia prestať sa starať o domácnosť, byť pasívna atď. sa prejavuje už dlhší čas. Ochorenie jej psychický stav len prehĺbilo.
• Chemoterapia – áno alebo nie?
Na základe informácií o celkovom stave Vašej mamy, by mal jej lekár dôsledne prehodnotiť účinok liečby versus sprievodné ťažkosti, ktoré prináša. Dôležité je pritom zvážiť aj psychický aspekt, keďže depresia môže reakciu na liečbu komplikovať. Ak by lekár rozhodol, že vzhľadom na mamin celkový stav ukončí podávanie CHT treba to mame naformulovať opatrne a s dodatkom, že bude dostávať takú formu liečby, ktorá nebude pre jej organizmus natoľko zaťažujúce a uľaví jej od problémov (paliatívna liečba).
• Užívanie liekov proti bolesti
Aj o tom, že sa mama permanentne sťažuje na bolesti a v akých dávkach a intervaloch lieky proti nej užíva informujte lekára. Je možné, že sa neustálym užívaním kvapiek snaží bolesti predísť lebo z nej má strach. Teda, že ich užíva „preventívne“. Je možné aj to, že ich užíva nie kvôli bolesti ale preto, že chce spať – lebo ju nič nebaví, nedokáže si vyplniť deň a lepšie je, keď ho prespí. To by spadalo do obrazu depresie, o ktorom som písala vyššie. V tom prípade však potrebuje iné lieky, nie proti bolesti.
• Prístup vás, rodiny
Chápem, že sa snažíte čo najlepšie o mamu postarať, vyhovieť jej prianiam atď. Ale aj toto by malo mať svoje hranice (teda Vy by ste mali mať hranicu v tom, v čom jej vyhoviete a čo už je nad rámec Vašich psychických a fyzických síl alebo nechcete robiť za ňu lebo viete, že by to zvládla aj sama). Nemusíte všetko zvládnuť a prijať od mamy len preto, že je chorá. Viem, že je to ťažké, ale povedzte si, že tým škodíte nie len sebe ale aj jej. Treba mame vysvetliť, že sa o ňu veľmi radi postaráte, ale máte v tomto smere tiež svoje možnosti a limity. Chápem aj jej trápenie, ale pomoc určite nie je v tom, že sa všetci necháte stiahnuť "dole". A keby ste takto dlhodobo pokračovali, tak sa to veľmi pravdepodobne stane.
Myslite však aj na to, že správanie Vašej mamy je SIGNÁLOM. Snažte sa dešifrovať, čo za jej správaním je, čo si to v skutočnosti od Vás pýta. Potrebuje viac prejavov lásky? Pozornosti? Má strach? Je depresívna? Veľmi by pomohlo, keby ste dokázali pochopiť o čo vlastne cez svoje správanie žiada...
Držím vám palce aby ste situáciu zvládli.
M.A.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»